Slovenský doslovný preklad

Zjavenie 6:10

Volali silným hlasom a hovorili: „Dokedy, Panovníče svätý a pravý, nebudeš súdiť a mstiť našu krv na tých, ktorí bývajú na zemi?“

Zjavenie 6:10 · Verné slovo – Slovenský doslovný preklad Biblie

Čítať celú kapitolu Zjavenie 6

Pôvodný grécky text

Grécke slovoPrepisV prekladeStrongovo číslo
καὶkai–G2532
ἔκραζονekrazonVolaliG2896
φωνῇphōnēhlasomG5456
μεγάλῃmegalēsilnýmG3173
λέγοντες·legonteshovoriliG3004
ἕωςheōsDokedyG2193
πότε,poteDokedyG4219
ὁho–G3588
δεσπότηςdespotēsPanovníčeG1203
ὁho–G3588
ἅγιοςhagiossvätýG40
καὶkaiaG2532
ὁho–G3588
ἀληθινός,alēthinospravýG228
οὐounebudešG3756
κρίνειςkrineisnebudeš súdiťG2919
καὶkaiaG2532
ἐκδικεῖςekdikeismstiťG1556
τὸto–G3588
αἷμαhaimakrvG129
ἡμῶνhēmōnnašuG1473
ἀπὸaponaG575
τῶνtōntýchG3588
κατοικούντωνkatoikountōnktorí bývajúG2730
ἐπὶepinaG1909
τῆςtēs–G3588
γῆς;gēszemiG1093
Význam slov
  • ἅγιος G40 – prídavné meno; svätý, oddelený pre Boha; často ako podstatné meno „svätý“.
  • αἷμα G129 – podstatné meno s.; krv.
  • ἀληθινός G228 – prídavné meno; pravý, opravdivý, v protiklade k tomu, čo je len náznakom či tieňom.
  • ἀπό G575 – predložka s genitívom; od, z; vyjadruje pôvod alebo vzdialenosť.
  • γῆ G1093 – podstatné meno ž.; zem, krajina, pôda.
  • δεσπότης G1203 – podstatné meno m.; Panovník - neobmedzený vládca, pán domu a otrokov; v tomto preklade Panovník pre Boha a Krista, pán pre majiteľa otrokov.
  • ἐγώ G1473 – zámeno; ja.
  • ἐκδικέω G1556 – sloveso; pomstiť, zjednať právo, potrestať vinníka; súvisí s ἐκδίκησις = pomsta.
  • ἐπί G1909 – predložka (s genitívom, datívom alebo akuzatívom); na, pri, k, proti.
  • ἕως G2193 – predložka s genitívom a spojka; o mieste: až, až po; o čase: kým, dokiaľ, až kým.
  • καί G2532 – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
  • κατοικέω G2730 – sloveso; bývať, prebývať, mať trvalé bydlisko; zložené z κατά (zosilnenie) a οἰκέω „bývať“.
  • κράζω G2896 – sloveso; kričať, volať nahlas, zvolať.
  • κρίνω G2919 – sloveso; súdiť; aj rozhodnúť, posúdiť; podľa kontextu môže smerovať k odsúdiť.
  • λέγω G3004 – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
  • μέγας G3173 – prídavné meno; veľký; komparatív μείζων väčší; o zvuku alebo vetre silný.
  • ὁ G3588 – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
  • οὐ G3756 – častica; nie, ne-; hlavná záporka popierajúca skutočnosť, na rozdiel od μή, ktoré popiera možnosť, želanie či podmienku.
  • πότε G4219 – opytovacia príslovka; kedy.
  • φωνή G5456 – podstatné meno ž.; hlas, zvuk.

Poznámky prekladateľov

  • 6:10: λέγοντες = „a hovorili“ („a“ {g}), lebo prechodník nie je dovolený a samotná dvojbodka by λέγοντες vynechala; možnosť vynechať „a hovorili“ a nechať len dvojbodku (ako pravidlo pre ὅτι pred rečou) – prekladateľ by mal rozhodnúť, ako sa λέγων pred rečou prekladá v celom Zjavení. δεσπότης = „Panovník“ (rozhodnuté), oslovenie s čiarkami podľa rozhodnutia; „svätý a pravý“ s malým písmenom. Prítomný čas οὐ κρίνεις καὶ ἐκδικεῖς preložený „nebudeš súdiť a mstiť“ („Dokedy nesúdiš a nemstíš“ nie je prirodzené); jeden zápor pre obe slovesá ako v gréčtine; „nebudeš“ nesie οὐ aj čas slovesa κρίνεις. ἐκδικέω = „mstiť“ (volanie po Božej spravodlivosti, Gn 4:10, Dt 32:43, do poznámky pod čiarou); ἀπό = „na“.
  • 6:10: „Panovník“ → vokatív „Panovníče“ (len tvar). „volali silným hlasom a hovorili“ a „mstiť našu krv na tých“ ponechané ako tuhšie, lebo zamknuté „hovorili“ a nedokonavé „mstiť“ sa nemenia.

Biblický komentár · Zjavenie 6:9–11

Duše pod oltárom

Scéna je obetná a jej miesto ju vysvetľuje. Vo svätyni kňazi vylievali krv obete k podstavcu oltára. Preto Ján vidí duše tých, ktorí boli zabití, pod oltárom, lebo v obrazoch Biblie ta patrí vyliaty život. Ich smrť bola obeťou, nie stratou.

Ich volanie je najstaršia otázka žalmov, Dokedy, a pôsobí ako Ábelova krv. Vyliata nevinná krv volá. Ján neukazuje mučeníkov ani v blaženosti, ani v mukách. Ukazuje ich ako to, čím ich urobila ich smrť: obeť, ktorej krv má hlas a ktorá odpočíva až do vzkriesenia na konci knihy.

Potom prichádza dvojitá odpoveď, dar a čakanie. Teraz biele rúcho, rozsudok neba nad ľuďmi, ktorých zem odsúdila, a odpočinok, kým sa nenaplní počet tých, ktorí majú byť zabití.

Súvislosti

  • 6:8 Videl som: hľa, bledozelený kôň. Meno toho, kto na ňom sedel, bolo Smrť a Hádes ho nasledoval. Bola im daná moc nad štvrtinou zeme zabíjať mečom, hladom, smrťou a šelmami zeme.
  • 6:9 Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše tých, ktorí boli zabití pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré mali.
  • 6:11 Každému z nich bolo dané biele rúcho. A bolo im povedané, aby si ešte malú dobu odpočinuli, kým sa nenaplní aj počet ich spoluotrokov a bratov, ktorí majú byť zabití tak ako oni.
  • 6:12 Keď otvoril šiestu pečať, videl som: hľa, nastalo veľké zemetrasenie. Slnko sa stalo čiernym ako vrecovina zo srsti a mesiac sa stal ako krv.