Slovenský doslovný preklad
Zjavenie 21:11
Malo Božiu slávu. Jeho žiara bola podobná najdrahšiemu kameňu, ako jaspisovému kameňu, krištáľovo jasnému.
Čítať celú kapitolu Zjavenie 21
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| ἔχουσαν | echousan | Malo | G2192 |
| τὴν | tēn | G3588 | |
| δόξαν | doxan | slávu | G1391 |
| τοῦ | tou | G3588 | |
| θεοῦ. | theou | Božiu | G2316 |
| καὶ | kai | G2532 | |
| ὁ | ho | G3588 | |
| φωστὴρ | phōstēr | žiara | G5458 |
| αὐτῆς | autēs | Jeho | G846 |
| ὅμοιος | homoios | podobná | G3664 |
| λίθῳ | lithō | kameňu | G3037 |
| τιμιωτάτῳ | timiōtatō | najdrahšiemu | G5093 |
| ὡς | hōs | ako | G5613 |
| λίθῳ | lithō | kameňu | G3037 |
| ἰάσπιδι | iaspidi | jaspisovému | G2393 |
| κρυσταλλίζοντι | krustallizonti | krištáľovo jasnému | G2929 |
Význam slov
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- δόξα – podstatné meno ž.; sláva, česť; pôvodne „mienka“, v Biblii Božia žiara a veleba.
- ἔχω – sloveso; mať, vlastniť; s infinitívom aj môcť, byť schopný; s príslovkou stavu (napr. "mať sa dobre") vyjadruje nachádzať sa v danom stave.
- θεός – podstatné meno m.; Boh; bez člena alebo v pluráli aj boh, napr. o ľuďoch nazvaných bohmi (Jn 10,34-35).
- ἴασπις – podstatné meno ž.; jaspis, drahokam; v Zj 21:11 opísaný ako krištáľovo jasný, teda skôr priehľadný kameň než dnešný nepriehľadný jaspis.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- κρυσταλλίζω – sloveso; byť krištáľovo jasný.
- λίθος – podstatné meno m.; kameň.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὅμοιος – prídavné meno; podobný.
- τίμιος – prídavné meno; drahý, vzácny, cenný; od τιμή = cena, česť.
- φωστήρ – podstatné meno m.; žiara, jas; aj svietidlo, nebeské teleso.
- ὡς – spojka a príslovka; ako, keď (v časovej vete); pri čísle „asi“.
Poznámky prekladateľov
- 21:11: φωστήρ = „žiara“ (rozhodnuté); slovo znamená aj svietidlo; či ide o jas mesta, alebo o jeho svietidlo (Boh a Baránok, 21:23), text nerozhoduje. „bola“ {g}. Jaspis tu je číry kameň, nie dnešný nepriehľadný jaspis (podľa 4:3); neistotu do poznámky pod čiarou. Príčastie ἔχουσαν pokračuje vetu z 21:10, preto 21:10 končí čiarkou a 21:11 začína „ktoré malo“.
Biblický komentár · Zjavenie 21:9–14
Nevesta, žena Baránka
Súmernosť je zámerná. Jeden z anjelov s misami ukázal smilnicu s tou istou výzvou a teraz ten istý úrad ukazuje nevestu. Ján predstavuje obe ženy tou istou formulou. Sprievodcom k obom je vykonávateľ rán, lebo správne vidieť dve ženy znamená pochopiť súd.
Potom Jána anjel odnesie v duchu na veľký a vysoký vrch, je to štvrté a posledné prenesenie. Smilnicu videl Ján z púšte a nevestu vidí z vrchu.
Prvou spomenutou vlastnosťou mesta je Božia sláva, nie architektúra, a mesto žiari vzhľadom toho, kto v ňom býva.
Stavba nesie mená. Dvanásť kmeňov na bránach a dvanásť vyslancov na základoch. Obe zmluvy vytesané do kameňa, a brány hľadia na všetky štyri svetové strany, takže ku každému pútnikovi je obrátená nejaká brána.
Súvislosti
- 21:9 Prišiel ku mne jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem mís plných siedmich posledných rán, a hovoril so mnou: „Poď, ukážem ti nevestu, ženu Baránka.“
- 21:10 Odniesol ma v duchu na veľký a vysoký vrch a ukázal mi veľké sväté mesto, Jeruzalem, ktoré zostupovalo z neba od Boha.
- 21:12 Malo aj veľkú a vysokú hradbu. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a vpísané mená: sú to mená dvanástich kmeňov synov Izraela.
- 21:13 Na východe boli tri brány, na severe tri brány, na juhu tri brány a na západe tri brány.