Slovenský doslovný preklad

Židom 7:24

tento však, pretože zostáva naveky, má nepominuteľné kňazstvo.

Židom 7:24 · Verné slovo – Slovenský doslovný preklad Biblie

Pôvodný grécky text

Grécke slovo	Prepis	V preklade	Strongovo číslo
ὁ	ho	tento	G3588
δὲ	de	však	G1161
διὰ	dia	pretože	G1223
τὸ	to	–	G3588
μένειν	menein	zostáva	G3306
αὐτὸν	auton	zostáva	G846
εἰς	eis	naveky	G1519
τὸν	ton	–	G3588
αἰῶνα	aiōna	naveky	G165
ἀπαράβατον	aparabaton	nepominuteľné	G531
ἔχει	echei	má	G2192
τὴν	tēn	–	G3588
ἱερωσύνην·	hierōsunēn	kňazstvo	G2420

Význam slov

αἰών G165 – podstatné meno m.; vek, večnosť; εἰς τὸν αἰῶνα „naveky“, po zápore „nikdy“.
ἀπαράβατος G531 – prídavné meno; nepominuteľný, trvalý, ktorý neprechádza na iného; od παραβαίνω „prestúpiť, prejsť“.
αὐτός G846 – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
δέ G1161 – spojka; a, však, ale; podľa kontextu buď pokračovanie deja, alebo miernejší protiklad.
διά G1223 – predložka; s genitívom skrze, cez (prostriedok); s akuzatívom kvôli, pre (dôvod).
εἰς G1519 – predložka s akuzatívom; do, k, na, pre; vyjadruje smerovanie alebo cieľ.
ἔχω G2192 – sloveso; mať, vlastniť; s infinitívom aj môcť, byť schopný; s príslovkou stavu (napr. "mať sa dobre") vyjadruje nachádzať sa v danom stave.
ἱερωσύνη G2420 – podstatné meno ž.; kňazstvo, úrad a inštitúcia kňazstva.
μένω G3306 – sloveso; zostať, zostávať; o obydlí aj bývať, prebývať.
ὁ G3588 – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.

Poznámky prekladateľov

7:24: αὐτόν (podmet infinitívu) je vtiahnutý do slovesa „zostáva“. ἀπαράβατος = „nepominuteľný“ (návrh glosára); druhé čítanie „neprenosný, bez nástupcu“ (kontrast k 7:23) do poznámky; prekladateľ by mal rozhodnúť.
7:24: „nepominuteľné“ (ἀπαράβατος) podľa rozhodnutia; slovo v helenistickej gréčtine znamená „nemenný, trvalý“, starší výklad z παραβαίνω „neprenosný, bez nástupcu“ (protiklad k 7:23: mnohí kňazi, lebo umierali); „nepominuteľný“ nevylučuje ani jedno čítanie.

Biblický komentár · Židom 7:20–28

Vždy žije, aby sa prihováral

Nasledujú tri rozdiely v deviatich veršoch a každý sa otáča okolo tej istej skutočnosti. Prvý je prísaha. Úrad ustanovený prísahou nemožno odvolať bez toho, aby Boh oľutoval vlastnú prísahu.

Druhý je počítanie so smrteľnosťou. Tamtým smrť bránila zotrvať a každému nástupníctvu najprv predchádzal pohreb. Ježiš zostáva naveky, takže nástupníctvo nie je, lebo sa neuvoľní nijaké miesto.

Praktický záver je pastoračným stredom listu. Ježiš môže úplne spasiť, lebo je stále v službe a jeho prihováranie sa nikdy neprerušuje, čo nemohol ponúknuť nijaký kňaz, ktorý starol a zomrel. Nemožnosť zo skoršieho varovania platí o tých, ktorí sú obrátení preč, a schopnosť spasiť tu platí o každom, kto pristupuje k Bohu.

Tretí je obeta. Kňaz a obeta sú jedna osoba a obeta sa stala raz navždy, keď vyniesol ako obetu seba samého, lebo nepotrebovala nič ďalšie.

Súvislosti

7:22 natoľko sa Ježiš stal ručiteľom lepšej zmluvy.
7:23 A tamtých sa síce stalo kňazmi viac, pretože im smrť bránila zotrvať,
7:25 Z toho dôvodu môže aj úplne spasiť tých, ktorí skrze neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa za nich prihováral.
7:26 Patrilo sa totiž, aby nám bol taký veľkňaz: svätý, nevinný, nepoškvrnený, odlúčený od hriešnikov a ktorý sa stal vyšším ako nebesia.