Slovenský doslovný preklad
Židom 6:14
Povedal: „Veru, hojne ťa požehnám a hojne ťa rozmnožím.“
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| λέγων· | legōn | Povedal | G3004 |
| Ἤ | Ē | Veru | G2229 |
| μὴν | mēn | Veru | G3375 |
| εὐλογῶν | eulogōn | hojne | G2127 |
| εὐλογήσω | eulogēsō | požehnám | G2127 |
| σε | se | ťa | G4771 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| πληθύνων | plēthunōn | hojne | G4129 |
| πληθυνῶ | plēthunō | rozmnožím | G4129 |
| σε· | se | ťa | G4771 |
Význam slov
- εὐλογέω – sloveso; žehnať, dobrorečiť; doslova "hovoriť dobre" (εὖ + λόγος); v tomto preklade požehnať, keď ide o toho, kto prichádza v Pánovom mene.
- εἰ – spojka (tu vo väzbe εἰ μήν ako súčasť prísažnej formuly); veru, istotne; bežne „ak, či“.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- μήν – častica (tu vo väzbe εἰ μήν); veru, istotne; posilňuje prísažné vyhlásenie.
- πληθύνω – sloveso; rozmnožiť, rozmnožovať.
- σύ – osobné zámeno 2. osoby; ty, vy.
Poznámky prekladateľov
- 6:14: citát Gn 22:17 (LXX εὐλογῶν εὐλογήσω σε καὶ πληθύνων πληθυνῶ τὸ σπέρμα σου); Hebrejom skracuje na „rozmnožím ťa“, MT a LXX „rozmnožím tvoje potomstvo“ – prekladať grécky text Hebrejom, rozdiel do poznámky. TR ἦ μήν = „Veru“ (prísažná formula, nie „ak“; kritický text εἰ μήν). Hebrejský absolútny infinitív (bárech avárechechá) vyjadrený príčastím podaný „hojne ťa požehnám … hojne ťa rozmnožím“ (návrh glosára); silná možnosť „istotne ťa požehnám a istotne ťa rozmnožím“ (dôraz istoty, ktorý zodpovedá téme prísahy v 6:13-18, a „hojne“ by sa nezrážalo s „hojnejšie“ v 6:17) – prekladateľ by mal rozhodnúť. Citát v „…“.
- 6:14: „hojne“ ponechané podľa rozhodnutia prekladateľa; hebrejská väzba (εὐλογῶν εὐλογήσω, infinitív absolútny) a možnosť „istotne“ do poznámky pod čiarou. Zhoda koreňa s „hojnejšie“ (περισσότερον, 6:17) je len náhodná.
Biblický komentár · Židom 6:13–20
Kotva duše
Prísaha funguje tak, že sa dovoláva niečoho nad tým, kto prisahá. Boží problém je, že nič také pre neho neexistuje. Preto prisahá pri sebe samom, čo je buď bezvýznamné, alebo najsilnejšia možná reč, a odsek stojí na tom druhom.
Abrahám je skúšobným prípadom. Najprv bol trpezlivý, potom dosiahol zasľúbenie, a trpezlivosti sa zhromaždeniu práve nedostáva.
Prísaha Božej spoľahlivosti nič nepridáva, ale dedičom zasľúbenia pridáva istotu. Dve nemenné veci, v ktorých je nemožné, aby Boh klamal. Nemožné obnoviť tých, ktorí pošliapu dar, a nemožné, aby Boh sklamal tých, ktorí sa k nemu utiekli do útočiska.
Potom kotva, ktorá nevchádza do morského dna, ale dovnútra za oponu. Nádej drží pre to, kde je upevnená, nie pre to, kto ju drží. Ježiš ju tam vniesol ako predchodca, prvý z tých, ktorí idú za ním.
Súvislosti
- 6:12 aby ste sa nestali ťažkopádnymi, ale napodobňovateľmi tých, ktorí skrze vieru a trpezlivosť dedia zasľúbenia.
- 6:13 Keď totiž Boh dal zasľúbenie Abrahámovi, prisahal pri sebe samom, keďže nemal nikoho väčšieho, pri kom by prisahal.
- 6:15 A tak Abrahám, keď bol trpezlivý, dosiahol zasľúbenie.
- 6:16 Ľudia totiž prisahajú pri niekom väčšom a prísaha na potvrdenie je ukončením každého ich sporu.