Slovenský doslovný preklad
Židom 4:7
znova určuje istý deň, „Dnes“, tým, že po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako bolo povedané: „Dnes, ak počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| πάλιν | palin | znova | G3825 |
| τινὰ | tina | istý | G5100 |
| ὁρίζει | horizei | určuje | G3724 |
| ἡμέραν· | hēmeran | deň | G2250 |
| σήμερον, | sēmeron | Dnes | G4594 |
| ἐν | en | v | G1722 |
| Δαβὶδ | Dabid | Dávidovi | G1138 |
| λέγων· | legōn | hovorí | G3004 |
| μετὰ | meta | po | G3326 |
| τοσοῦτον | tosouton | toľkom | G5118 |
| χρόνον, | chronon | čase | G5550 |
| καθὼς | kathōs | ako | G2531 |
| εἴρηται | eirētai | bolo povedané | G2046 |
| σήμερον | sēmeron | Dnes | G4594 |
| ἐὰν | ean | ak | G1437 |
| τῆς | tēs | G3588 | |
| φωνῆς | phōnēs | hlas | G5456 |
| αὐτοῦ | autou | jeho | G846 |
| ἀκούσητε, | akousēte | počujete | G191 |
| μὴ | mē | nezatvrdzujte | G3361 |
| σκληρύνητε | sklērunēte | nezatvrdzujte | G4645 |
| τὰς | tas | G3588 | |
| καρδίας | kardias | srdcia | G2588 |
| ὑμῶν. | humōn | svoje | G4771 |
Význam slov
- ἀκούω – sloveso; počuť; podľa kontextu aj počúvať, poslúchať, vyslyšať.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- Δαυείδ, Δαυίδ, Δαβίδ – vlastné meno: Dávid, kráľ Izraela a predok Mesiáša; jeho meno sa v gréckych rukopisoch píše viacerými spôsobmi.
- ἐάν – spojka; ak, keď; v podmienke s reálnou možnosťou splnenia.
- ἐν – predložka s datívom; v, na, medzi, s; vyjadruje miesto, spôsob alebo prostriedok.
- ἔπω, ἐρῶ, εἶπον – sloveso; doplnkové tvary slovesa λέγω (budúci čas ἐρῶ, dokonavý εἴρηκα); povedať, hovoriť.
- ἡμέρα – podstatné meno ž.; deň.
- καθώς – spojka; ako, tak ako.
- καρδία – podstatné meno ž.; srdce; v biblickom zmysle stred vnútorného človeka, jeho myslenia a vôle, nielen citov.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- μετά – predložka; s genitívom s, spolu s; s akuzatívom po, za (v čase).
- μή – častica; nie, ne-; záporka pri rozkazoch, podmienkach a želaniach, na rozdiel od οὐ, ktoré popiera skutočnosť.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὁρίζω – sloveso; určiť, určovať, vymedziť hranicou.
- πάλιν – príslovka; znova, opäť; aj naspäť; odlišné od ἄνωθεν „zhora, odznova“.
- σήμερον – príslovka; dnes; preklad dnes (1:5 ja som ťa dnes splodil, citát Ž 2:7).
- σκληρύνω – sloveso; zatvrdiť, zatvrdzovať srdce; od σκληρός „tvrdý“.
- σύ – osobné zámeno 2. osoby; ty, vy.
- τις – neurčité zámeno; niekto, niečo, nejaký.
- τοσοῦτος – ukazovacie zámeno; toľký, taký veľký alebo taký mnohý.
- φωνή – podstatné meno ž.; hlas, zvuk.
- χρόνος – podstatné meno m.; čas, doba.
Poznámky prekladateľov
- 4:7: σήμερον ako slovo citátu v »Dnes« (ako 3:13). ἐν Δαβίδ = „v Dávidovi“ (v Dávidovom žalme, alebo skrze Dávida); Ž 95 má nadpis Dávidov len v LXX (94). λέγων = „keď … hovorí“ („keď“ {g}). μετὰ τοσοῦτον χρόνον viažem k „hovorí“ (Dávid hovorí po toľkom čase od Jozua); možné viazať aj k „určuje“. Citát Ž 95:7-8. TR εἴρηται „bolo povedané“, kritický text προείρηται „bolo vopred povedané“. πάλιν = „znova“ (glosárový príklad má „zase“, ale kontrolný zoznam „znova“ pre 4:7).
- 4:7: „Dnes“ ako citované slovo v rozprávaní autora v „…“, nie v »…« (nie je vnútri inej reči); „keď“ → „tým, že“ {g}, lebo λέγων udáva, ako Boh deň určuje, nie ktorý deň to je.
Biblický komentár · Židom 4:1–7
Odpočinok, ktorý ostáva
List predpisuje strach, čo je nezvyčajné v liste, ktorému tak záleží na smelosti, a presne hovorí, čoho sa báť. Nie trestu. Toho, že niekto zaostane a minie niečo, čo bolo na dosah.
Aj pokoleniu na púšti bola zvestovaná dobrá správa, takže rozdiel vo výsledku nemôže byť v správe. Menuje sa jediná premenná a obrazom sú dve veci spojené do tretej. Slovo samo nič nespôsobí, ak nie je „vierou spojené“ s tými, ktorí ho počuli.
Odpočinok tu bol pred pokolením na púšti a ich odmietnutie ho nevyčerpalo, veď diela vznikli od založenia sveta. Tým je odpočinok ukotvený v stvorení, nie v Kanaáne, a jeho dostupnosť nezávisí od toho, či sa nejaká neskoršia udalosť vydarí.
Ponuka dostáva nový dátum. Dlho po vylúčení to isté slovo, „Dnes“, zaznieva znova v Dávidovi, a opätovné vydanie dokazuje, že ponuka nepominula.