Slovenský doslovný preklad
Židom 2:5
Veď nie anjelom podriadil budúci obývaný svet, o ktorom hovoríme.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| οὐ | ou | nie | G3756 |
| γὰρ | gar | Veď | G1063 |
| ἀγγέλοις | angelois | anjelom | G32 |
| ὑπέταξεν | hupetaxen | podriadil | G5293 |
| τὴν | tēn | G3588 | |
| οἰκουμένην | oikoumenēn | obývaný svet | G3625 |
| τὴν | tēn | G3588 | |
| μέλλουσαν | mellousan | budúci | G3195 |
| περὶ | peri | o | G4012 |
| ἧς | hēs | ktorom | G3739 |
| λαλοῦμεν· | laloumen | hovoríme | G2980 |
Význam slov
- ἄγγελος – podstatné meno m.; posol, anjel; pôvodne „posol so správou“, odtiaľ nebeský posol.
- γάρ – spojka; lebo, veď, totiž; uvádza dôvod alebo vysvetlenie.
- λαλέω – sloveso; hovoriť, prehovoriť; pôvodne o vydávaní zvuku, reči vo všeobecnosti.
- μέλλω – sloveso; chystať sa, mať v úmysle niečo urobiť; aj mať sa stať, byť určený.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- οἰκουμένη – podstatné meno ž.; obývaný svet, celá obývaná zem; odvodené od οἰκέω „bývať“; v gréckom svete pôvodne označovalo Rímsku ríšu.
- ὅς, ἥ – zámeno; ktorý, ktorá, ktoré; vzťažné zámeno.
- οὐ – častica; nie, ne-; hlavná záporka popierajúca skutočnosť, na rozdiel od μή, ktoré popiera možnosť, želanie či podmienku.
- περί – predložka s genitívom aj akuzatívom; o, ohľadom, kvôli; s akuzatívom „okolo“.
- ὑποτάσσω – sloveso; podriadiť, podriaďovať.
Poznámky prekladateľov
- 2:5: podmetom „podriadil“ je Boh (z 2:4), v gréčtine nevyslovený. „budúci obývaný svet, o ktorom hovoríme“ – nevykladať (nový vek po Kristovom povýšení).
Biblický komentár · Židom 2:5–9
Teraz ešte nevidíme, že by mu bolo všetko podriadené
Citát je o človeku, nie o Synovi. Nakrátko urobený menším ako anjeli, ovenčený slávou a cťou, ustanovený nad dielami Božích rúk a všetko pod jeho nohami. Ak text hovorí všetko, myslí všetko.
Hneď nasleduje priznanie, že nič také nikto nevidí, a to je bod obratu kapitoly. Pisateľ, ktorý hovorí o dôstojnosti človeka ľuďom, čo zakúsili poníženie, nepredstiera, že žalm zodpovedá ich skúsenosti. Povie to otvorene.
Namiesto toho pisateľ ponúka jediný prípad, viditeľný tam, kde všeobecné tvrdenie viditeľné nie je. Meno Ježiš tu zaznieva prvýkrát. Výklad prechádza od titulov k človeku.
Cesta k vencu prichádza ako príčina. Pre utrpenie smrti, nie napriek nemu. Poníženie a ovenčenie sú jeden sled a Ježiš okúsil smrť za každého.
Súvislosti
- 2:3 ako unikneme my, ak zanedbáme takú veľkú spásu, o ktorej sa začalo hovoriť skrze Pána a ktorú nám potvrdili tí, ktorí počuli,
- 2:4 keď to Boh spolu dosvedčoval znameniami a divmi, rozmanitými prejavmi sily a rozdeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle?
- 2:6 Ktosi však niekde dôrazne svedčil, keď povedal: „Čo je človek, že si na neho spomínaš, alebo syn človeka, že ho navštevuješ?
- 2:7 Nakrátko si ho urobil menším ako anjelov. Slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho nad dielami svojich rúk.