Slovenský doslovný preklad
Židom 2:12
keď hovorí: „Zvestujem tvoje meno svojim bratom, uprostred zhromaždenia ťa budem ospevovať.“
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| λέγων· | legōn | keď hovorí | G3004 |
| ἀπαγγελῶ | apangelō | Zvestujem | G518 |
| τὸ | to | G3588 | |
| ὄνομά | onoma | meno | G3686 |
| σου | sou | tvoje | G4771 |
| τοῖς | tois | G3588 | |
| ἀδελφοῖς | adelphois | bratom | G80 |
| μου, | mou | svojim | G1473 |
| ἐν | en | uprostred | G1722 |
| μέσῳ | mesō | uprostred | G3319 |
| ἐκκλησίας | ekklēsias | zhromaždenia | G1577 |
| ὑμνήσω | humnēsō | budem ospevovať | G5214 |
| σε. | se | ťa | G4771 |
Význam slov
- ἀδελφός – podstatné meno m.; brat; v pluráli aj súkmeňovci alebo bratia vo viere.
- ἀγγέλλω – sloveso; oznámiť, podať správu; od ἀγγέλλω „hlásiť“.
- ἐγώ – zámeno; ja.
- ἐκκλησία – podstatné meno ž.; zhromaždenie, zvolané spoločenstvo (od ἐκκαλέω „vyvolávať“); označuje miestne aj celé spoločenstvo veriacich.
- ἐν – predložka s datívom; v, na, medzi, s; vyjadruje miesto, spôsob alebo prostriedok.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- μέσος – prídavné meno; stredný, prostredný; vo väzbe ἐν μέσῳ uprostred, διὰ μέσου pomedzi.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὄνομα – podstatné meno s.; meno.
- σύ – osobné zámeno 2. osoby; ty, vy.
- ὑμνέω – sloveso; ospevovať, chváliť spevom; od ὕμνος „hymnus“.
Poznámky prekladateľov
- 2:12: citát Ž 22:23 (LXX 21:23), úvodné „keď hovorí:“ mimo úvodzoviek; hovorí Syn. ἀπαγγελῶ = „Zvestujem“ (dokonavý budúci čas), ὑμνήσω = „budem ospevovať“ (nedokonavý, lebo „ospevovať“ nemá bežný dokonavý pár; „zaspievam chválospev“ by menilo slovo). μου = „svojim“ (zvratné privlastňovacie zámeno podľa slovenskej normy). MT „budem ťa chváliť“ (hillel), LXX a Hebrejom ὑμνήσω – do poznámky. ἐκκλησία = „zhromaždenie“ (Izraelovo zhromaždenie).
Biblický komentár · Židom 2:10–13
Nehanbí sa nazývať ich bratmi
Slovo „zdokonaliť“ treba čítať pozorne. Ten istý list nazýva Syna bezhriešnym, takže sa tu nenapráva nič mravné. Utrpenia dovŕšili jeho spôsobilosť, nie jeho povahu.
Úrad prichádza o päť veršov neskôr: veľkňaz, ktorý môže súcitiť s ľudskými slabosťami. Kňazovi, ktorý by nikdy netrpel, by chýbalo niečo, čo si služba vyžaduje.
Potom odmietnutie hanby. Syn sa nehanbí nazývať ich bratmi, a táto veta predpokladá, že by na hanbu boli dôvody. Odpoveď poníženým ľuďom je, že jemu to spoločenstvo neprekáža.
Nasledujú tri citáty a každý stavia Syna medzi ľudí, nie nad nich. Uprostred zhromaždenia, kde on spieva, a nie jemu sa spieva. „Ja budem dôverovať v neho“ je nezvyčajná veta v ústach toho, ktorý nesie všetko.
Súvislosti
- 2:10 Patrilo sa totiž, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, keď privádzal mnohých synov k sláve, skrze utrpenia zdokonalil pôvodcu ich spásy.
- 2:11 Aj ten, kto posväcuje, aj tí, ktorí sú posväcovaní, sú totiž všetci z jedného. Z tej príčiny sa nehanbí nazývať ich bratmi,
- 2:13 A znova: „Ja budem dôverovať v neho.“ A znova: „Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Boh.“
- 2:14 Keďže teda deti majú účasť na tele a krvi, aj on sa takisto podieľal na tom istom, aby skrze smrť zbavil moci toho, kto má vládu nad smrťou, to jest diabla,