Slovenský doslovný preklad
Židom 12:6
Veď koho Pán miluje, toho vychováva, a bičuje každého syna, ktorého prijíma.“
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| ὃν | hon | koho | G3739 |
| γὰρ | gar | Veď | G1063 |
| ἀγαπᾷ | agapa | miluje | G25 |
| κύριος, | kurios | Pán | G2962 |
| παιδεύει, | paideuei | vychováva | G3811 |
| μαστιγοῖ | mastigoi | bičuje | G3146 |
| δὲ | de | a | G1161 |
| πάντα | panta | každého | G3956 |
| υἱὸν | huion | syna | G5207 |
| ὃν | hon | ktorého | G3739 |
| παραδέχεται. | paradechetai | prijíma | G3858 |
Význam slov
- ἀγαπάω – sloveso; milovať (láskou, ktorá sa rozhoduje a dáva); porov. φιλέω „mať rád“.
- γάρ – spojka; lebo, veď, totiž; uvádza dôvod alebo vysvetlenie.
- δέ – spojka; a, však, ale; podľa kontextu buď pokračovanie deja, alebo miernejší protiklad.
- κύριος – podstatné meno m.; pán, majiteľ; v oslovení zdvorilé pane; s určujúcim významom o Bohu alebo o Ježišovi Pán.
- μαστιγόω – sloveso; zbičovať, bičovať niekoho; od μάστιξ „bič, korbáč“.
- ὅς, ἥ – zámeno; ktorý, ktorá, ktoré; vzťažné zámeno.
- παιδεύω – sloveso; vychovávať, vrátane trestania ako súčasti výchovy dieťaťa; porov. παιδεία „výchova“.
- παραδέχομαι – sloveso; prijímať, prijať za svojho (napr. syna).
- πᾶς – prídavné meno/zámeno; všetok, celý; v jednotnom čísle s podstatným menom „každý“; v pluráli „všetci, všetko“.
- υἱός – podstatné meno m.; syn; „Syn človeka“ je Ježišovo bežné sebaoznačenie.
Poznámky prekladateľov
- 12:6: „totiž“ (γάρ) → „Veď“ na začiatku vety.
Biblický komentár · Židom 12:4–11
Koho Pán miluje, toho vychováva
Jedna veta postaví ich utrpenia vedľa súpisu, ktorý práve prečítali. Hoci ich straty boli skutočné, ešte sa nevzopreli až do krvi, a to je pohľad s odstupom, nie zľahčovanie.
Preradenie je úplné. Tlaky, ktoré čítali ako dôkaz opustenia, sa stávajú dôkazom rodičovstva, lebo výchova je to, čo otec dáva synom. Znepokojivým znakom by bol život bez ťažkostí.
Slovo, ktoré sa tu opakuje, je bežný výraz pre výchovu detí, nie trest za previnenia. Nič tu nehovorí, že za niečo trpia. Trpia k niečomu, aby mali podiel na jeho svätosti, a to je pripojené práve k skúsenosti, ktorú poslucháči majú najmenej radi.
Odsek sa končí úprimnosťou, vďaka ktorej je dôveryhodný. Žiadna výchova sa nateraz nezdá byť na radosť, ale na zármutok, a pisateľ to zdanie pripúšťa. Tie isté udalosti jedného človeka cvičia a druhému len narobia modriny, a rozdiel je v tom, čo s nimi trpiaci urobí.
Súvislosti
- 12:4 Keď zápasíte proti hriechu, ešte ste sa nevzopreli až do krvi.
- 12:5 A celkom ste zabudli na povzbudenie, ktoré sa s vami rozpráva ako so synmi: „Synu môj, nepodceňuj Pánovu výchovu ani neklesaj, keď ťa karhá.
- 12:7 Ak znášate výchovu, Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Veď ktorého syna otec nevychováva?
- 12:8 Ak ste však bez výchovy, ktorej sa všetci stali účastníkmi, potom ste nemanželskí, a nie synovia.