Slovenský doslovný preklad
Židom 12:5
A celkom ste zabudli na povzbudenie, ktoré sa s vami rozpráva ako so synmi: „Synu môj, nepodceňuj Pánovu výchovu ani neklesaj, keď ťa karhá.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| καὶ | kai | A | G2532 |
| ἐκλέλησθε | eklelēsthe | celkom ste zabudli | G1585 |
| τῆς | tēs | G3588 | |
| παρακλήσεως | paraklēseōs | povzbudenie | G3874 |
| ἥτις | hētis | ktoré | G3748 |
| ὑμῖν | humin | s vami | G4771 |
| ὡς | hōs | ako | G5613 |
| υἱοῖς | huiois | so synmi | G5207 |
| διαλέγεται· | dialegetai | sa rozpráva | G1256 |
| υἱέ | huie | Synu | G5207 |
| μου, | mou | môj | G1473 |
| μὴ | mē | nepodceňuj | G3361 |
| ὀλιγώρει | oligōrei | nepodceňuj | G3643 |
| παιδείας | paideias | výchovu | G3809 |
| κυρίου, | kuriou | Pánovu | G2962 |
| μηδὲ | mēde | ani neklesaj | G3366 |
| ἐκλύου | ekluou | neklesaj | G1590 |
| ὑπ᾽ | hup | karhá | G5259 |
| αὐτοῦ | autou | karhá | G846 |
| ἐλεγχόμενος. | elenchomenos | ťa karhá | G1651 |
Význam slov
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- διαλέγω – sloveso; rozprávať sa, viesť rozhovor; tu obrazne o Písme, ktoré sa prihovára ako otec synovi.
- ἐγώ – zámeno; ja.
- ἐκλανθάνω – sloveso; celkom zabudnúť; zosilnené ἐπιλανθάνομαι „zabudnúť“.
- ἐκλύω – sloveso; klesať, klesnúť na duchu alebo silou; doslova „uvoľniť sa, stratiť silu“.
- ἐλέγχω – sloveso; usvedčiť, usvedčovať (z hriechu, viny), poukázať na pravdu.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- κύριος – podstatné meno m.; pán, majiteľ; v oslovení zdvorilé pane; s určujúcim významom o Bohu alebo o Ježišovi Pán.
- μή – častica; nie, ne-; záporka pri rozkazoch, podmienkach a želaniach, na rozdiel od οὐ, ktoré popiera skutočnosť.
- μηδέ – spojka; a nie, ani; záporná spojka pri μή.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὀλιγωρέω – sloveso; podceňovať, málo dbať na niečo.
- ὅστις – zámeno; ktokoľvek, ktorý vôbec; zosilnená podoba vzťažného zámena ὅς.
- παιδεία – podstatné meno ž.; výchova, ktorá zahŕňa vyučovanie, cvičenie aj trest; od παιδεύω „vychovávať“.
- παράκλησις – podstatné meno ž.; povzbudenie; od παρακαλέω „povzbudzovať“.
- σύ – osobné zámeno 2. osoby; ty, vy.
- υἱός – podstatné meno m.; syn; „Syn človeka“ je Ježišovo bežné sebaoznačenie.
- ὑπό – predložka s genitívom aj akuzatívom; pod; s genitívom aj „od“, na označenie pôvodcu deja v trpnom rode.
- ὡς – spojka a príslovka; ako, keď (v časovej vete); pri čísle „asi“.
Poznámky prekladateľov
- 12:5-6: citát Prís 3:11-12 LXX, v úvodzovkách od „Synu môj“ po koniec 12:6. Veta 12:5a môže byť výrok aj otázka („A celkom ste zabudli…?“). παιδεία = „výchova“, παιδεύω = „vychovávať“ (rozhodnuté pre 12:5 – 11); zmysel zahŕňa aj trest (bičovanie 12:6) – poznámka pod čiarou pri 12:5. κύριος v citáte = „Pán“ (MT Yahve). MT Prís 3:11 „nech sa ti neprotiví jeho karhanie“ a 3:12 „a to ako otec syna, v ktorom má záľubu“ – LXX a Hebrejom čítajú „a bičuje každého syna, ktorého prijíma“ – rozdiel do poznámky. μηδέ = „ani“ („nepodceňuj … ani neklesaj“). 12:6 „toho“ {g} (slovenská vzťažná dvojica „koho … toho“). παραδέχομαι = „prijíma“ (za svojho); prekrytie s λαμβάνω / παραλαμβάνω do poznámky.
- 12:5: úvodné „A“ ponechané, lebo nesie výčitku nadväzujúcu na 12:4; citát Prís 3:11-12 LXX v „…“.
Biblický komentár · Židom 12:4–11
Koho Pán miluje, toho vychováva
Jedna veta postaví ich utrpenia vedľa súpisu, ktorý práve prečítali. Hoci ich straty boli skutočné, ešte sa nevzopreli až do krvi, a to je pohľad s odstupom, nie zľahčovanie.
Preradenie je úplné. Tlaky, ktoré čítali ako dôkaz opustenia, sa stávajú dôkazom rodičovstva, lebo výchova je to, čo otec dáva synom. Znepokojivým znakom by bol život bez ťažkostí.
Slovo, ktoré sa tu opakuje, je bežný výraz pre výchovu detí, nie trest za previnenia. Nič tu nehovorí, že za niečo trpia. Trpia k niečomu, aby mali podiel na jeho svätosti, a to je pripojené práve k skúsenosti, ktorú poslucháči majú najmenej radi.
Odsek sa končí úprimnosťou, vďaka ktorej je dôveryhodný. Žiadna výchova sa nateraz nezdá byť na radosť, ale na zármutok, a pisateľ to zdanie pripúšťa. Tie isté udalosti jedného človeka cvičia a druhému len narobia modriny, a rozdiel je v tom, čo s nimi trpiaci urobí.
Súvislosti
- 12:3 Uvažujte totiž o tom, ktorý od hriešnikov zniesol taký odpor proti sebe, aby ste neochabli a neklesali vo svojich dušiach.
- 12:4 Keď zápasíte proti hriechu, ešte ste sa nevzopreli až do krvi.
- 12:6 Veď koho Pán miluje, toho vychováva, a bičuje každého syna, ktorého prijíma.“
- 12:7 Ak znášate výchovu, Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Veď ktorého syna otec nevychováva?