Slovenský doslovný preklad
Židom 11:22
Vierou sa Jozef, keď umieral, zmienil o odchode synov Izraela a dal príkaz o svojich kostiach.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Πίστει | Pistei | Vierou | G4102 |
| Ἰωσὴφ | Iōsēph | Jozef | G2501 |
| τελευτῶν | teleutōn | umieral | G5053 |
| περὶ | peri | o | G4012 |
| τῆς | tēs | G3588 | |
| ἐξόδου | exodou | odchode | G1841 |
| τῶν | tōn | G3588 | |
| υἱῶν | huiōn | synov | G5207 |
| Ἰσραὴλ | Israēl | Izraela | G2474 |
| ἐμνημόνευσεν | emnēmoneusen | sa zmienil | G3421 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| περὶ | peri | o | G4012 |
| τῶν | tōn | G3588 | |
| ὀστέων | osteōn | kostiach | G3747 |
| αὐτοῦ | autou | svojich | G846 |
| ἐνετείλατο. | eneteilato | dal príkaz | G1781 |
Význam slov
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- ἐντέλλω – sloveso; prikázať, prikazovať; od ἐν + τέλλω, príbuzné ἐντολή „príkaz“.
- ἔξοδος – podstatné meno ž.; odchod; tu aj obrazne o smrti; tiež názov druhej knihy Mojžišovej.
- Ἰσραήλ – vlastné meno: Izrael, meno patriarchu Jakuba aj jeho potomstva, Boží ľud.
- Ἰωσήφ – vlastné meno: Jozef, meno viacerých biblických postáv.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- μνημονεύω – sloveso; pamätať, mať na pamäti; od μνήμη "pamäť".
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὀστέον – podstatné meno s.; kosť.
- περί – predložka s genitívom aj akuzatívom; o, ohľadom, kvôli; s akuzatívom „okolo“.
- πίστις – podstatné meno ž.; viera, dôvera; aj vernosť, spoľahlivosť.
- τελευτάω – sloveso; umrieť, umierať.
- υἱός – podstatné meno m.; syn; „Syn človeka“ je Ježišovo bežné sebaoznačenie.
Poznámky prekladateľov
- 11:22: ἔξοδος = „odchod“ (ozvena názvu knihy Exodus); „dal príkaz“ pozri Renderings chosen; Gn 50:24-25, Ex 13:19.
- 11:22: „dal príkaz“ ponechané podľa rozhodnutia prekladateľa (drží koreň „príkaz“); poradie zmenené na „a dal príkaz o svojich kostiach“.
Biblický komentár · Židom 11:17–22
Izák, Jákob a Jozef
Zasľúbenia viedli menovite cez Izáka a príkaz znel priniesť práve toho jediného človeka, ktorého zasľúbenia potrebovali. Obe skutočnosti pochádzali od Boha a nemohli platiť obe zároveň.
Mimoriadne je to, čo Abrahám s týmto rozporom urobil. Sloveso pochádza z účtovníctva: počítal s tým. Viera je tu uvažovanie, ktoré dilemou prešlo, nie cit, ktorý ju prehlušil. Ak zasľúbenie potrebuje Izáka a Izák zomrie, potom Boh Izáka vzkriesi, vyrovnávajúca položka v účtovnej knihe.
Potom tri záznamy a v každom je umierajúci muž. Izák, ktorý požehnáva vzhľadom na budúce veci, ktoré sám neuvidí. Jákob, ktorý sa klania na vrchol svojej palice. Jozef, so všetkými poctami, aké mu Egypt mohol dať, dáva príkaz o svojich kostiach, ktorý stavia na odchod synov Izraela.
Kapitola si ponecháva iba chvíle umierania, lebo požehnanie vyslovené nad budúcnosťou je najčistejšou podobou viery. Ten, kto ho vyslovuje, sa jeho naplnenia nemôže dočkať.
Súvislosti
- 11:20 Vierou Izák požehnal Jákoba a Ezáva vzhľadom na budúce veci.
- 11:21 Vierou Jákob, keď zomieral, požehnal každého z Jozefových synov a poklonil sa na vrchol svojej palice.
- 11:23 Vierou bol Mojžiš, keď sa narodil, tri mesiace skrývaný svojimi rodičmi. Videli totiž, že dieťa je krásne, a nebáli sa kráľovho rozkazu.
- 11:24 Vierou sa Mojžiš, keď vyrástol, zriekol toho, aby sa nazýval synom faraónovej dcéry,