Slovenský doslovný preklad
Židom 11:21
Vierou Jákob, keď zomieral, požehnal každého z Jozefových synov a poklonil sa na vrchol svojej palice.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Πίστει | Pistei | Vierou | G4102 |
| Ἰακὼβ | Iakōb | Jákob | G2384 |
| ἀποθνῄσκων | apothnēskōn | zomieral | G599 |
| ἕκαστον | hekaston | každého | G1538 |
| τῶν | tōn | G3588 | |
| υἱῶν | huiōn | synov | G5207 |
| Ἰωσὴφ | Iōsēph | Jozefových | G2501 |
| εὐλόγησεν | eulogēsen | požehnal | G2127 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| προσεκύνησεν | prosekunēsen | poklonil sa | G4352 |
| ἐπὶ | epi | na | G1909 |
| τὸ | to | G3588 | |
| ἄκρον | akron | vrchol | G206 |
| τῆς | tēs | G3588 | |
| ῥάβδου | rhabdou | palice | G4464 |
| αὐτοῦ. | autou | svojej | G846 |
Význam slov
- ἄκρον – podstatné meno s.; vrchol, koniec, hrot; tu vrchol palice.
- ἀποθνήσκω – sloveso; zomrieť, umierať.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- ἕκαστος – zámeno; každý (jednotlivo, po jednom).
- ἐπί – predložka (s genitívom, datívom alebo akuzatívom); na, pri, k, proti.
- εὐλογέω – sloveso; žehnať, dobrorečiť; doslova "hovoriť dobre" (εὖ + λόγος); v tomto preklade požehnať, keď ide o toho, kto prichádza v Pánovom mene.
- Ἰακώβ – vlastné meno: Jakob, patriarcha, syn Izáka.
- Ἰωσήφ – vlastné meno: Jozef, meno viacerých biblických postáv.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- πίστις – podstatné meno ž.; viera, dôvera; aj vernosť, spoľahlivosť.
- προσκυνέω – sloveso; klaňať sa, pokloniť sa na znak úcty a uctievania.
- ῥάβδος – podstatné meno ž.; palica; aj pastierska palica alebo vladárske žezlo ako obraz moci.
- υἱός – podstatné meno m.; syn; „Syn človeka“ je Ježišovo bežné sebaoznačenie.
Poznámky prekladateľov
- 11:21: citát Gn 47:31 LXX „poklonil sa na vrchol svojej palice“; MT „na hlavu lôžka“ (miṭṭá; LXX čítala maṭṭe „palica“) – do poznámky pod čiarou. Požehnanie Jozefových synov je Gn 48 (Efraim a Manasses). ἀποθνῄσκων = „keď zomieral“ („keď“ {g}), τελευτῶν v 11:22 = „keď umieral“ – dve grécke slová, dve slovenské podľa glosára.
- 11:21: „poklonil sa na vrchol svojej palice“ ponechané doslovne (ἐπὶ τὸ ἄκρον); hladšie „opretý o vrchol“ by pridávalo význam.
Biblický komentár · Židom 11:17–22
Izák, Jákob a Jozef
Zasľúbenia viedli menovite cez Izáka a príkaz znel priniesť práve toho jediného človeka, ktorého zasľúbenia potrebovali. Obe skutočnosti pochádzali od Boha a nemohli platiť obe zároveň.
Mimoriadne je to, čo Abrahám s týmto rozporom urobil. Sloveso pochádza z účtovníctva: počítal s tým. Viera je tu uvažovanie, ktoré dilemou prešlo, nie cit, ktorý ju prehlušil. Ak zasľúbenie potrebuje Izáka a Izák zomrie, potom Boh Izáka vzkriesi, vyrovnávajúca položka v účtovnej knihe.
Potom tri záznamy a v každom je umierajúci muž. Izák, ktorý požehnáva vzhľadom na budúce veci, ktoré sám neuvidí. Jákob, ktorý sa klania na vrchol svojej palice. Jozef, so všetkými poctami, aké mu Egypt mohol dať, dáva príkaz o svojich kostiach, ktorý stavia na odchod synov Izraela.
Kapitola si ponecháva iba chvíle umierania, lebo požehnanie vyslovené nad budúcnosťou je najčistejšou podobou viery. Ten, kto ho vyslovuje, sa jeho naplnenia nemôže dočkať.
Súvislosti
- 11:19 lebo počítal s tým, že Boh je schopný kriesiť aj z mŕtvych, odkiaľ ho aj ako v podobenstve obdržal späť.
- 11:20 Vierou Izák požehnal Jákoba a Ezáva vzhľadom na budúce veci.
- 11:22 Vierou sa Jozef, keď umieral, zmienil o odchode synov Izraela a dal príkaz o svojich kostiach.
- 11:23 Vierou bol Mojžiš, keď sa narodil, tri mesiace skrývaný svojimi rodičmi. Videli totiž, že dieťa je krásne, a nebáli sa kráľovho rozkazu.