Slovenský doslovný preklad

Ján 6:69

A my sme uverili a spoznali, že ty si Kristus, Syn živého Boha.“

Ján 6:69 · Verné slovo – Slovenský doslovný preklad Biblie

Pôvodný grécky text

Grécke slovo	Prepis	V preklade	Strongovo číslo
καὶ	kai	A	G2532
ἡμεῖς	hēmeis	my	G1473
πεπιστεύκαμεν	pepisteukamen	sme uverili	G4100
καὶ	kai	a	G2532
ἐγνώκαμεν	egnōkamen	spoznali	G1097
ὅτι	hoti	že	G3754
σὺ	su	ty	G4771
εἶ	ei	si	G1510
ὁ	ho	–	G3588
χριστὸς	christos	Kristus	G5547
ὁ	ho	–	G3588
υἱὸς	huios	Syn	G5207
τοῦ	tou	–	G3588
θεοῦ	theou	Boha	G2316
τοῦ	tou	–	G3588
ζῶντος.	zōntos	živého	G2198

Význam slov

γινώσκω G1097 – sloveso; poznať, spoznať, dozvedieť sa; porov. οἶδα „vedieť“.
ἐγώ G1473 – zámeno; ja.
εἰμί G1510 – sloveso; byť.
ζάω G2198 – sloveso; žiť, byť živý; príčastie ζῶν sa používa aj ako prídavné meno živý, napríklad o prameňovej, tečúcej vode.
θεός G2316 – podstatné meno m.; Boh; bez člena alebo v pluráli aj boh, napr. o ľuďoch nazvaných bohmi (Jn 10,34-35).
καί G2532 – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
ὁ G3588 – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
ὅτι G3754 – spojka; že; aj lebo, pretože, keď uvádza dôvod; zavádza aj priamu reč.
πιστεύω G4100 – sloveso; veriť, uveriť; od πίστις „viera“; s predložkou εἰς „veriť v niekoho“.
σύ G4771 – osobné zámeno 2. osoby; ty, vy.
υἱός G5207 – podstatné meno m.; syn; „Syn človeka“ je Ježišovo bežné sebaoznačenie.
Χριστός G5547 – podstatné meno m., titul; Kristus, „Pomazaný“, grécky preklad hebrejského „Mesiáš“.

Poznámky prekladateľov

6:69: oba perfektá zdieľajú jednu pomocnú slovesnú formu "sme" (označenú 3); ἐγνώκαμεν = "spoznali" (dospeli sme k poznaniu). TR číta ὁ υἱὸς τοῦ θεοῦ τοῦ ζῶντος (nie "Svätý Boží"); anglická glosa balíka "Holy One" odráža iný text, a grécke υἱός = "Syn" je preložené.

Biblický komentár · Ján 6:60–71

Ku komu odídeme?

Slovo, ktoré učeníci použijú, neznamená ťažko pochopiteľné. Znamená tvrdé, ťažko prijateľné. Ježišovi rozumeli dosť dobre a práve v tom je problém.

Odchod, ktorý nasleduje, je najväčší v dobrých správach a rozprávanie nič nezľahčuje. Sú to učeníci, nie nepriateľský zástup, a miestnosť nevyprázdnilo prenasledovanie, ale reč. Deň predtým ho päťtisíc ľudí chcelo urobiť kráľom.

A Ježiš za nimi nejde. Nijaké objasnenie, nijaké zmiernené podmienky. Obráti sa k posledným dvanástim v budove a aj im nechá dvere otvorené.

Petrova odpoveď je úprimná zvláštnym spôsobom. Nepovie, že to slovo bolo ľahké, ani že mu rozumel. Povie, že niet kam inam ísť. Je to vyznanie vylúčením.

Súvislosti

6:67 Ježiš teda povedal dvanástim: „Azda aj vy chcete odísť?“
6:68 Šimon Peter mu odpovedal: „Pane, ku komu odídeme? Máš výroky večného života.
6:70 Ježiš im odpovedal: „Či som si vás dvanástich nevyvolil ja? A jeden z vás je diabol.“
6:71 Hovoril však o Judášovi Iškariotskom, synovi Šimonovom. Lebo on mal Ježiša vydať – jeden z dvanástich.