Slovenský doslovný preklad
Ján 6:68
Šimon Peter mu odpovedal: „Pane, ku komu odídeme? Máš výroky večného života.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| ἀπεκρίθη | apekrithē | odpovedal | G611 |
| οὖν | oun | G3767 | |
| αὐτῷ | autō | mu | G846 |
| Σίμων | Simōn | Šimon | G4613 |
| Πέτρος· | Petros | Peter | G4074 |
| κύριε, | kurie | Pane | G2962 |
| πρὸς | pros | ku | G4314 |
| τίνα | tina | komu | G5101 |
| ἀπελευσόμεθα; | apeleusometha | odídeme | G565 |
| ῥήματα | rhēmata | výroky | G4487 |
| ζωῆς | zōēs | života | G2222 |
| αἰωνίου | aiōniou | večného | G166 |
| ἔχεις, | echeis | Máš | G2192 |
Význam slov
- αἰώνιος – prídavné meno; večný; od αἰών „vek“.
- ἀπέρχομαι – sloveso; odísť, odchádzať; od ἀπό + ἔρχομαι „ísť“.
- ἀποκρίνω – sloveso; odpovedať.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- ἔχω – sloveso; mať, vlastniť; s infinitívom aj môcť, byť schopný; s príslovkou stavu (napr. "mať sa dobre") vyjadruje nachádzať sa v danom stave.
- ζωή – podstatné meno ž.; život; u Jána najmä ten pravý, večný, Bohom daný život.
- κύριος – podstatné meno m.; pán, majiteľ; v oslovení zdvorilé pane; s určujúcim významom o Bohu alebo o Ježišovi Pán.
- οὖν – spojka; teda, tak, preto; u Jána časté ako spojovací prvok rozprávania.
- Πέτρος – vlastné meno m.: Peter, apoštol, pôvodným menom Šimon; prezývka, ktorú mu dal Ježiš, znamená „skala“.
- πρός – predložka s akuzatívom (zriedka s genitívom či datívom); k, ku, s, medzi, smerom k niekomu.
- ῥῆμα – podstatné meno s.; výrok, vyslovené slovo; odlišné od λόγος „slovo, reč“ ako celku.
- Σίμων – vlastné meno m.: Šimon, meno viacerých osôb, napr. apoštol Peter alebo jeho otec.
- τίς – opytovacie zámeno; kto, čo; aj aký, prečo.
Poznámky prekladateľov
- 6:68 κύριε = "Pane" (Peter, veriaci, podľa dodatku). ἀπελευσόμεθα = "odídeme" (ἀπέρχομαι), čo zachováva ozvenu 6:66-67 ("odišli", "odísť"); "pôjdeme" je idiomatickejšie, ale porušilo by konkordanciu.
Biblický komentár · Ján 6:60–71
Ku komu odídeme?
Slovo, ktoré učeníci použijú, neznamená ťažko pochopiteľné. Znamená tvrdé, ťažko prijateľné. Ježišovi rozumeli dosť dobre a práve v tom je problém.
Odchod, ktorý nasleduje, je najväčší v dobrých správach a rozprávanie nič nezľahčuje. Sú to učeníci, nie nepriateľský zástup, a miestnosť nevyprázdnilo prenasledovanie, ale reč. Deň predtým ho päťtisíc ľudí chcelo urobiť kráľom.
A Ježiš za nimi nejde. Nijaké objasnenie, nijaké zmiernené podmienky. Obráti sa k posledným dvanástim v budove a aj im nechá dvere otvorené.
Petrova odpoveď je úprimná zvláštnym spôsobom. Nepovie, že to slovo bolo ľahké, ani že mu rozumel. Povie, že niet kam inam ísť. Je to vyznanie vylúčením.