Slovenský doslovný preklad
Ján 20:8
Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Uvidel a uveril.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Τότε | Tote | Vtedy | G5119 |
| οὖν | oun | Vtedy | G3767 |
| εἰσῆλθεν | eisēlthen | vošiel | G1525 |
| καὶ | kai | aj | G2532 |
| ὁ | ho | ten | G3588 |
| ἄλλος | allos | druhý | G243 |
| μαθητὴς | mathētēs | učeník | G3101 |
| ὁ | ho | G3588 | |
| ἐλθὼν | elthōn | ktorý prišiel | G2064 |
| πρῶτος | prōtos | prvý | G4413 |
| εἰς | eis | k | G1519 |
| τὸ | to | G3588 | |
| μνημεῖον | mnēmeion | hrobu | G3419 |
| καὶ | kai | G2532 | |
| εἶδεν | eiden | Uvidel | G3708 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| ἐπίστευσεν· | episteusen | uveril | G4100 |
Význam slov
- ἄλλος – zámeno; iný (rovnakého druhu, na rozdiel od ἕτερος, iný svojím druhom).
- εἰς – predložka s akuzatívom; do, k, na, pre; vyjadruje smerovanie alebo cieľ.
- εἰσέρχομαι – sloveso; vojsť, vchádzať.
- ἔρχομαι – sloveso; prísť, prichádzať; v opise cesty aj ísť; základné sloveso pohybu smerom k hovoriacemu alebo k určenému cieľu.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- μαθητής – podstatné meno m.; učeník, žiak; od μανθάνω "učiť sa".
- μνημεῖον – podstatné meno s.; hrob, hrobka; od μνήμη "pamäť" (pôvodne pamätník).
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- εἴδω – sloveso; vidieť; aoristové tvary dopĺňa εἶδον; z toho istého koreňa citoslovce ἴδε "Hľa!".
- οὖν – spojka; teda, tak, preto; u Jána časté ako spojovací prvok rozprávania.
- πιστεύω – sloveso; veriť, uveriť; od πίστις „viera“; s predložkou εἰς „veriť v niekoho“.
- πρῶτος – prídavné meno; prvý; s genitívom porovnania „skôr než“, predchádzajúci v čase.
- τότε – príslovka; vtedy, potom.
Poznámky prekladateľov
- 20:8: „Vtedy teda“ je zlúčené na „Vtedy“ (οὖν nesie „Vtedy“ spolu s τότε).
Biblický komentár · Ján 20:1–10
Plátna, ktoré tam ležia
Dôkaz je opísaný s presnosťou človeka, ktorý si ho dôkladne prezrel. Plátna ležia nedotknuté, na svojom mieste, a šatka je osobitne zvinutá na jednom mieste.
To vylučuje domnienku, s ktorou prišla Mária. Nikto, kto kradne telo, ho najprv neodvinie. Vonné látky spevnili plátno do škrupiny a zlodej by odniesol všetko naraz. A kto sa ponáhľa, nič nezvinuje.
Zároveň to odlišuje túto udalosť od posledného muža, ktorý v tejto knihe vyšiel z hrobu. Lazár vyšiel stále zviazaný a museli ho rozviazať. Teraz sú plátna tu a tela niet.
Nemenovaný učeník uvidí a uverí, v prázdnom hrobe, len podľa plátien. Potom nasleduje jeden z najpodivnejších veršov. Peter a ten druhý učeník to videli, uverili a odídu naspäť domov.