Slovenský doslovný preklad
Ján 20:7
a šatku, ktorá bola na jeho hlave, nie ležiacu s plátnami, ale osobitne zvinutú na jednom mieste.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| καὶ | kai | a | G2532 |
| τὸ | to | G3588 | |
| σουδάριον | soudarion | šatku | G4676 |
| ὃ | ho | ktorá | G3739 |
| ἦν | ēn | bola | G1510 |
| ἐπὶ | epi | na | G1909 |
| τῆς | tēs | G3588 | |
| κεφαλῆς | kephalēs | hlave | G2776 |
| αὐτοῦ | autou | jeho | G846 |
| οὐ | ou | nie | G3756 |
| μετὰ | meta | s | G3326 |
| τῶν | tōn | G3588 | |
| ὀθονίων | othoniōn | plátnami | G3608 |
| κείμενον | keimenon | ležiacu | G2749 |
| ἀλλὰ | alla | ale | G235 |
| χωρὶς | chōris | osobitne | G5565 |
| ἐντετυλιγμένον | entetuligmenon | zvinutú | G1794 |
| εἰς | eis | na | G1519 |
| ἕνα | hena | jednom | G1520 |
| τόπον. | topon | mieste | G5117 |
Význam slov
- ἀλλά – spojka; ale, avšak (silnejší protiklad než δέ).
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- εἰμί – sloveso; byť.
- εἰς – predložka s akuzatívom; do, k, na, pre; vyjadruje smerovanie alebo cieľ.
- εἷς – číslovka; jeden.
- ἐντυλίσσω – sloveso; zvinúť, poskladať, zabaliť (látku); zloženina z ἐν- a τυλίσσω „obtáčať, viť“.
- ἐπί – predložka (s genitívom, datívom alebo akuzatívom); na, pri, k, proti.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- κεῖμαι – sloveso; ležať; funguje aj ako pasívum k τίθημι "položiť".
- κεφαλή – podstatné meno ž.; hlava.
- μετά – predložka; s genitívom s, spolu s; s akuzatívom po, za (v čase).
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὀθόνιον – podstatné meno s.; obyčajne v pluráli plátno, pruhy ľanového plátna na ovinutie tela pri pohrebe.
- ὅς, ἥ – zámeno; ktorý, ktorá, ktoré; vzťažné zámeno.
- οὐ – častica; nie, ne-; hlavná záporka popierajúca skutočnosť, na rozdiel od μή, ktoré popiera možnosť, želanie či podmienku.
- σουδάριον – podstatné meno s. (z latinčiny); šatka, ručník na tvár alebo na potenie.
- τόπος – podstatné meno m.; miesto.
- χωρίς – predložka s genitívom; bez, mimo.
Poznámky prekladateľov
- 20:7: príčastia „ležiacu“ a „zvinutú“ som ponechal ako prívesok k „vidí“ z 20:6, „nie ležiacu“ ostáva oddelene; rozdelenie na samostatnú vetu by zmenilo príčastie na sloveso „neležala“, teda by sa zmenilo uzamknuté slovo. Je to trochu ťažkopádne, ale presné.
Biblický komentár · Ján 20:1–10
Plátna, ktoré tam ležia
Dôkaz je opísaný s presnosťou človeka, ktorý si ho dôkladne prezrel. Plátna ležia nedotknuté, na svojom mieste, a šatka je osobitne zvinutá na jednom mieste.
To vylučuje domnienku, s ktorou prišla Mária. Nikto, kto kradne telo, ho najprv neodvinie. Vonné látky spevnili plátno do škrupiny a zlodej by odniesol všetko naraz. A kto sa ponáhľa, nič nezvinuje.
Zároveň to odlišuje túto udalosť od posledného muža, ktorý v tejto knihe vyšiel z hrobu. Lazár vyšiel stále zviazaný a museli ho rozviazať. Teraz sú plátna tu a tela niet.
Nemenovaný učeník uvidí a uverí, v prázdnom hrobe, len podľa plátien. Potom nasleduje jeden z najpodivnejších veršov. Peter a ten druhý učeník to videli, uverili a odídu naspäť domov.
Súvislosti
- 20:5 Keď nazrel dnu, vidí, že tam ležia plátna. Dnu však nevošiel.
- 20:6 Potom prichádza Šimon Peter, ktorý ho nasledoval. Vošiel do hrobu a vidí tam ležať plátna
- 20:8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Uvidel a uveril.
- 20:9 Ešte totiž nepoznali Písmo, že Ježiš musí vstať z mŕtvych.