Slovenský doslovný preklad

Ján 20:23

Komukoľvek odpustíte hriechy, tomu sa odpúšťajú; komukoľvek ich ponecháte, tomu sú ponechané.“

Ján 20:23 · Verné slovo – Slovenský doslovný preklad Biblie

Čítať celú kapitolu Ján 20

Pôvodný grécky text

Grécke slovoPrepisV prekladeStrongovo číslo
ἄνanKomukoľvekG302
τινωνtinōnKomukoľvekG5100
ἀφῆτεaphēteodpustíteG863
τὰςtasG3588
ἁμαρτίας,hamartiashriechyG266
ἀφιένταιaphientaisa odpúšťajúG863
αὐτοῖς·autoistomuG846
ἄνankomukoľvekG302
τινωνtinōnkomukoľvekG5100
κρατῆτε,kratēteponecháteG2902
κεκράτηνται.kekratēntaisú ponechanéG2902
Význam slov
  • ἁμαρτία G266 – podstatné meno ž.; hriech; pôvodne „minutie cieľa“.
  • ἄν G302 – častica; vyjadruje neurčitosť či podmienenosť deja (prekladá sa ako „by“ alebo príponou „-koľvek“).
  • αὐτός G846 – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
  • ἀφίημι G863 – sloveso; nechať, opustiť; podľa kontextu aj odpustiť (hriechy), dovoliť.
  • κρατέω G2902 – sloveso; základný význam držať, pevne uchopiť, zadržať; v Jn 20:23 preložené ako ponechať (hriechy); inde aj chytiť, zmocniť sa niekoho, držať sa učenia.
  • G3588 – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
  • τις G5100 – neurčité zámeno; niekto, niečo, nejaký.

Poznámky prekladateľov

  • 20:23 (ROZHODOL prekladateľ): ἀφίημι = „odpustiť“, κρατέω = „ponechať“. „Komukoľvek“ je slovenský singulár za grécky plurál τινων (tagované ἄν + τινων). Prvé „tým“ prekladá αὐτοῖς; v druhej polovici gréčtina αὐτοῖς nemá, „tým“ je tam {g} (slovenská veta bez neho neznie; možnosť „komukoľvek ich ponecháte, sú ponechané“). „ich“ {g}. TR má prézens ἀφίενται („sa odpúšťajú“), perfektum κεκράτηνται („sú ponechané“); trpný rod nehovorí, kto odpúšťa – nič nepridané.
  • 20:23: podľa CHECK a rozhodnutia prekladateľa „tým“ → „tomu“ (datív singuláru ku „komukoľvek“), aby sa to nečítalo ako „tým činom“; slovesá odpustiť / ponechať nezmenené.

Biblický komentár · Ján 20:19–23

Prijmite Ducha Svätého

Dvere zostávajú zatvorené a rozprávanie to hovorí dvakrát, takže na tom záleží. Sú to vystrašení muži v uzavretej miestnosti a jeden z nich ráno videl prázdne plátna a uveril.

Prvé slovo, ktoré Ježiš povie mužom, ktorí ho opustili, je obyčajný pozdrav. „Pokoj vám!“ Rozprávanie nezaznamenáva nijakú výčitku. Ani im, ani Petrovi, ani Tomášovi. A splní sa ním sľub z poslednej noci, v podobe pozdravu.

Potom im Ježiš ukáže ruky a bok. Je to to isté telo, ktoré viselo na kríži. Rany sa nezavreli a podľa nich ho spoznajú.

Všimnite si, kto je posielaný, tak ako Otec vyslal Ježiša. Muži, ktorí pred troma dňami utiekli. Keď učeníci na zemi ohlasujú odpustenie, hriechy sa odpúšťajú nie ich vlastnou mocou, ale mocou toho, kto ich posiela. Odpustenie teda ohlasujú, nie sami udeľujú.

Súvislosti

  • 20:21 Ježiš im znova povedal: „Pokoj vám! Ako Otec vyslal mňa, tak aj ja posielam vás.“
  • 20:22 Keď to povedal, dýchol na nich a hovorí im: „Prijmite Ducha Svätého.
  • 20:24 Tomáš, jeden z dvanástich, nazývaný Didymus, však nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.
  • 20:25 Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána!“ On im však povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopu klincov a nevložím prst do stopy klincov a nevložím ruku do jeho boku, neuverím.“