Slovenský doslovný preklad
Ján 20:22
Keď to povedal, dýchol na nich a hovorí im: „Prijmite Ducha Svätého.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| καὶ | kai | G2532 | |
| τοῦτο | touto | to | G3778 |
| εἰπὼν | eipōn | povedal | G3004 |
| ἐνεφύσησεν | enephusēsen | dýchol na | G1720 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| λέγει | legei | hovorí | G3004 |
| αὐτοῖς· | autois | im | G846 |
| λάβετε | labete | Prijmite | G2983 |
| πνεῦμα | pneuma | Ducha | G4151 |
| ἅγιον. | hagion | Svätého | G40 |
Význam slov
- ἅγιος – prídavné meno; svätý, oddelený pre Boha; často ako podstatné meno „svätý“.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- ἐμφυσάω – sloveso; dýchnuť na niekoho, vdýchnuť; zloženina z ἐν- a φυσάω „fúkať, dýchať“.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- λαμβάνω – sloveso; vziať, brať; aj prijať, dostať.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- οὗτος – zámeno; tento, tento tu, on; ukazovacie zámeno.
- πνεῦμα – podstatné meno s.; duch, Duch Boží; aj vietor, dych; od πνέω „vanúť, dýchať“.
Poznámky prekladateľov
- 20:22: „na nich“ – „nich“ {g} podľa riadku ἐμφυσάω; ozvena Gn 2:7 a Ez 37:9 do poznámky pod čiarou. „Ducha Svätého“ bez člena, veľké „D“, nič nepridané.
- Priama reč 20:22-23: Ježišova reč sa začína v 20:22 („Prijmite…“) a jasne pokračuje v 20:23, preto úvodzovky otváram v 20:22 a zatváram na konci 20:23.
Biblický komentár · Ján 20:19–23
Prijmite Ducha Svätého
Dvere zostávajú zatvorené a rozprávanie to hovorí dvakrát, takže na tom záleží. Sú to vystrašení muži v uzavretej miestnosti a jeden z nich ráno videl prázdne plátna a uveril.
Prvé slovo, ktoré Ježiš povie mužom, ktorí ho opustili, je obyčajný pozdrav. „Pokoj vám!“ Rozprávanie nezaznamenáva nijakú výčitku. Ani im, ani Petrovi, ani Tomášovi. A splní sa ním sľub z poslednej noci, v podobe pozdravu.
Potom im Ježiš ukáže ruky a bok. Je to to isté telo, ktoré viselo na kríži. Rany sa nezavreli a podľa nich ho spoznajú.
Všimnite si, kto je posielaný, tak ako Otec vyslal Ježiša. Muži, ktorí pred troma dňami utiekli. Keď učeníci na zemi ohlasujú odpustenie, hriechy sa odpúšťajú nie ich vlastnou mocou, ale mocou toho, kto ich posiela. Odpustenie teda ohlasujú, nie sami udeľujú.
Súvislosti
- 20:20 Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď uvideli Pána.
- 20:21 Ježiš im znova povedal: „Pokoj vám! Ako Otec vyslal mňa, tak aj ja posielam vás.“
- 20:23 Komukoľvek odpustíte hriechy, tomu sa odpúšťajú; komukoľvek ich ponecháte, tomu sú ponechané.“
- 20:24 Tomáš, jeden z dvanástich, nazývaný Didymus, však nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.