Slovenský doslovný preklad
Ján 16:29
Jeho učeníci mu hovoria: „Hľa, teraz hovoríš otvorene a nehovoríš v nijakých prirovnaniach.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Λέγουσιν | Legousin | hovoria | G3004 |
| αὐτῷ | autō | mu | G846 |
| οἱ | hoi | G3588 | |
| μαθηταὶ | mathētai | učeníci | G3101 |
| αὐτοῦ· | autou | Jeho | G846 |
| ἴδε | ide | Hľa | G3708 |
| νῦν | nun | teraz | G3568 |
| παρρησίᾳ | parrēsia | otvorene | G3954 |
| λαλεῖς | laleis | hovoríš | G2980 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| παροιμίαν | paroimian | prirovnaniach | G3942 |
| οὐδεμίαν | oudemian | nijakých | G3762 |
| λέγεις. | legeis | nehovoríš | G3004 |
Význam slov
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- λαλέω – sloveso; hovoriť, prehovoriť; pôvodne o vydávaní zvuku, reči vo všeobecnosti.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- μαθητής – podstatné meno m.; učeník, žiak; od μανθάνω "učiť sa".
- νῦν – príslovka; teraz.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- εἴδω – sloveso; vidieť; aoristové tvary dopĺňa εἶδον; z toho istého koreňa citoslovce ἴδε "Hľa!".
- οὐδείς – zámeno; nikto, nič, žiadny; záporné zámeno pri οὐ.
- παροιμία – podstatné meno ž.; prirovnanie, obrazná reč so skrytým zmyslom.
- παρρησία – podstatné meno ž.; otvorenosť, smelosť v reči; v spojení s predložkou „verejne“ alebo „otvorene, bez obalu“.
Poznámky prekladateľov
- 16:29 παροιμίαν οὐδεμίαν λέγεις = "nehovoríš nijaké prirovnanie"; zápor οὐδεμίαν sa rozdeľuje na "ne-" na slovese (slovenská dvojitá negácia) a "nijaké". λαλεῖς aj λέγεις sú obe "hovoriť" (prijaté prekrytie).
- 16:29: „nehovoríš nijaké prirovnanie“ → „nehovoríš v nijakých prirovnaniach“ (LOCKED „prirovnanie“ len v čísle a páde, zhodne s 16:25); poradie „Jeho učeníci mu hovoria“.
Biblický komentár · Ján 16:25–33
Ja som premohol svet
Vyhlásenie učeníkov je dojímavé a predčasné. Pochopili jednu jasnú vetu a považujú to za pochopenie všetkého. Ich dôkazom je, že Ježiš odpovedal na otázku, ktorú nikdy nepoložili, a na tom sa vyznanie stavia ťažko.
Ježišova odpoveď je preto otázkou o vytrvalosti a nasledujúci verš jej dáva lehotu niekoľkých hodín. „Každý do svojho“ je v nej najbezútešnejšie slovné spojenie. Nie skupina, ktorá uteká spolu, ale spoločenstvo, ktoré sa rozpadá na jednotlivcov, a každý sa stará sám o seba.
Posledná veta potom drží dve veci a ani jednu nezmäkčuje. Ježiš hovorí o súžení vo svete ako o trvalom stave a nenaznačuje, že by viera niekoho od neho oslobodzovala. A víťazstvo ohlasuje pred zatknutím, ako človek, ktorý ide na smrť. Premoženie sveta teda neznamená, že sa tomu všetkému vyhne.
Súvislosti
- 16:27 Veď sám Otec vás má rád, lebo vy mňa máte radi a uverili ste, že som vyšiel od Boha.
- 16:28 Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet. Znova opúšťam svet a idem k Otcovi.“
- 16:30 Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa niekto pýtal. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“
- 16:31 Ježiš im odpovedal: „Teraz veríte?