Slovenský doslovný preklad
Ján 13:4
Vstáva od večere a odkladá odev. Vzal uterák a opásal sa.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| ἐγείρεται | egeiretai | Vstáva | G1453 |
| ἐκ | ek | od | G1537 |
| τοῦ | tou | G3588 | |
| δείπνου | deipnou | večere | G1173 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| τίθησιν | tithēsin | odkladá | G5087 |
| τὰ | ta | G3588 | |
| ἱμάτια, | himatia | odev | G2440 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| λαβὼν | labōn | Vzal | G2983 |
| λέντιον | lention | uterák | G3012 |
| διέζωσεν | diezōsen | opásal | G1241 |
| ἑαυτόν. | heauton | sa | G1438 |
Význam slov
- δεῖπνον – podstatné meno s.; večera, hostina.
- διαζώννυμι – sloveso; opásať sa, prepásať sa (rúškom, opaskom).
- ἑαυτοῦ – zámeno zvratné; seba, sám seba, seba samých.
- ἐγείρω – sloveso; zdvihnúť, postaviť; v trpnom rode vstať, o mŕtvych vzkriesiť.
- ἐκ – predložka s genitívom; z, od; vyjadruje pôvod alebo vychádzanie z niečoho.
- ἱμάτιον – podstatné meno s.; vrchný odev, plášť; v pluráli šaty, odev vo všeobecnosti.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- λαμβάνω – sloveso; vziať, brať; aj prijať, dostať.
- λέντιον – podstatné meno s.; uterák, ľanová zástera; z latinského linteum.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- τίθημι – sloveso; položiť, klásť; aj ustanoviť, uložiť.
Poznámky prekladateľov
- 13:4: "ním" vypustené (kontrola); καί{9} je teraz označené pri "a" medzi "Vzal" a "opásal".
Biblický komentár · Ján 13:1–11
Miloval ich do konca
Gramatika úvodu je sama kázňou. Tri obrovské vety o tom, čo Ježiš vedel. Že mu Otec dal všetko do rúk, že vyšiel od Boha a že ide k Bohu. A hlavné sloveso, ku ktorému všetky smerujú, je, že vstal a odložil odev.
Väčšina ľudí by si potrebovala byť istá oveľa menším, aby urobila oveľa viac. Ježiš robí najnižšiu prácu v dome z pozície úplnej istoty. Iba z nej sa dá robiť bez horkosti.
Umývanie nôh bola práca otrokov. Umývadlo a uterák boli v tej miestnosti a nikto sa ich nedotkol. Vziať ich do rúk znamenalo vyhlásiť sa za najmenšieho z prítomných.
Petrovo odmietnutie sa tvári ako úcta. Je to posledný odpor človeka, ktorý sa radšej sám poníži, než by si dal poslúžiť. Toho sa vzdáva ťažšie ako pýchy.
Súvislosti
- 13:2 Bola večera a diabol už vložil do srdca Judáša Iškariotského, syna Šimona, aby ho vydal.
- 13:3 Ježiš vedel, že mu Otec dal všetko do rúk a že vyšiel od Boha a ide k Bohu.
- 13:5 Potom nalial vodu do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich uterákom, ktorým bol opásaný.
- 13:6 Prichádza teda k Šimonovi Petrovi a ten mu hovorí: „Pane, ty mne umývaš nohy?“