Slovenský doslovný preklad
Ján 11:40
Ježiš jej hovorí: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| λέγει | legei | hovorí | G3004 |
| αὐτῇ | autē | jej | G846 |
| ὁ | ho | G3588 | |
| Ἰησοῦς· | Iēsous | Ježiš | G2424 |
| οὐκ | ouk | Nepovedal | G3756 |
| εἶπόν | eipon | Nepovedal som | G3004 |
| σοι | soi | ti | G4771 |
| ὅτι | hoti | že | G3754 |
| ἐὰν | ean | ak | G1437 |
| πιστεύσῃς | pisteusēs | uveríš | G4100 |
| ὄψει | opsei | uvidíš | G3708 |
| τὴν | tēn | G3588 | |
| δόξαν | doxan | slávu | G1391 |
| τοῦ | tou | G3588 | |
| θεοῦ; | theou | Božiu | G2316 |
Význam slov
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- δόξα – podstatné meno ž.; sláva, česť; pôvodne „mienka“, v Biblii Božia žiara a veleba.
- ἐάν – spojka; ak, keď; v podmienke s reálnou možnosťou splnenia.
- θεός – podstatné meno m.; Boh; bez člena alebo v pluráli aj boh, napr. o ľuďoch nazvaných bohmi (Jn 10,34-35).
- Ἰησοῦς – vlastné meno: Ježiš; grécka podoba hebrejského mena Jehošua/Ješua "Hospodin je záchrana".
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- εἴδω – sloveso; vidieť; aoristové tvary dopĺňa εἶδον; z toho istého koreňa citoslovce ἴδε "Hľa!".
- ὅτι – spojka; že; aj lebo, pretože, keď uvádza dôvod; zavádza aj priamu reč.
- οὐ – častica; nie, ne-; hlavná záporka popierajúca skutočnosť, na rozdiel od μή, ktoré popiera možnosť, želanie či podmienku.
- πιστεύω – sloveso; veriť, uveriť; od πίστις „viera“; s predložkou εἰς „veriť v niekoho“.
- σύ – osobné zámeno 2. osoby; ty, vy.
Biblický komentár · Ján 11:38–44
Lazar, poď von!
Príkaz o kameni dostávajú muži, ktorí majú ruky. Hlas, ktorý sa chystá zavolať mŕtveho z jaskyne, by zjavne dokázal pohnúť aj skalou, a neurobí to. Čo môžu urobiť ľudia, to majú ľudia aj urobiť.
Potom prichádza najľudskejšia veta kapitoly. Marta namieta, že už páchne. Pred desiatimi minútami na tej ceste plne vyznala vieru, a teraz, keď sa kameň zdvíha, myslí na zápach. Viera aj odpor v jednom človeku na jednej strane textu, a rozprávanie to nepovažuje za pokrytectvo.
Ježiš sa modlí nahlas a povie prečo: pre zástup. Potom zakričí meno a Lazar vyjde šuchtavým krokom, stále zviazaný, s tvárou obviazanou šatkou. Nič na tom nie je dôstojné. Vrátil sa do toho istého života a tie pásy bude raz znova potrebovať.
Súvislosti
- 11:38 Ježiš teda znova, vnútorne rozhorčený, prichádza k hrobu. Bola to jaskyňa a na nej ležal kameň.
- 11:39 Ježiš hovorí: „Zdvihnite kameň!“ Sestra zomrelého, Marta, mu hovorí: „Pane, už páchne, veď je mŕtvy štvrtý deň.“
- 11:41 Zdvihli teda kameň tam, kde ležal zomrelý. Ježiš zdvihol oči hore a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.
- 11:42 Ja som vedel, že ma vždy počúvaš. Ale povedal som to pre zástup, ktorý stojí okolo, aby uverili, že ty si ma vyslal.“