Slovenský doslovný preklad
Ján 11:24
Marta mu hovorí: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| λέγει | legei | hovorí | G3004 |
| αὐτῷ | autō | mu | G846 |
| Μάρθα· | Martha | Marta | G3136 |
| οἶδα | oida | Viem | G1492 |
| ὅτι | hoti | že | G3754 |
| ἀναστήσεται | anastēsetai | vstane | G450 |
| ἐν | en | pri | G1722 |
| τῇ | tē | G3588 | |
| ἀναστάσει | anastasei | vzkriesení | G386 |
| ἐν | en | v | G1722 |
| τῇ | tē | G3588 | |
| ἐσχάτῃ | eschatē | posledný | G2078 |
| ἡμέρᾳ. | hēmera | deň | G2250 |
Význam slov
- ἀνάστασις – podstatné meno ž.; vzkriesenie, zmŕtvychvstanie; od ἀνίστημι „vstať“.
- ἀνίστημι – sloveso; vstať, postaviť sa; v prechodnom použití „vzkriesiť“, postaviť mŕtveho na nohy.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- εἴδω – sloveso; vedieť, poznať; porov. γινώσκω „poznať, spoznať“.
- ἐν – predložka s datívom; v, na, medzi, s; vyjadruje miesto, spôsob alebo prostriedok.
- ἔσχατος – prídavné meno; posledný (v čase, v poradí alebo v postavení); opak πρῶτος "prvý".
- ἡμέρα – podstatné meno ž.; deň.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- Μάρθα – vlastné meno: Marta, sestra Lazára a Márie z Betánie.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὅτι – spojka; že; aj lebo, pretože, keď uvádza dôvod; zavádza aj priamu reč.
Biblický komentár · Ján 11:17–27
Ja som vzkriesenie
Počet dní tu má svoj význam. Mŕtveho pochovávali v deň smrti a rozšírená predstava hovorila, že duch zostáva pri hrobe tri dni. Na štvrtý bolo po všetkom.
Marta stretne Ježiša na ceste so správnym učením. Jej brat vstane pri vzkriesení v posledný deň. Nič z toho, čo hovorí, nie je nesprávne. A v tej chvíli jej to vôbec nepomáha. Učenie o poslednom dni je ďaleko od hrobu v obyčajný utorok.
Ježiš teda presúva vzkriesenie z kalendára do osoby, ktorá stojí pred ňou. Ona ho mala ako udalosť s dátumom. On ho ponúka ako seba samého, prítomného, na ceste, štyri dni neskoro.
Potom sa Ježiš Marty pýta, či tomu verí, ešte skôr, než sa čokoľvek stalo, a jej vyznanie je rovnako plné ako Petrovo.