Slovenský doslovný preklad
Ján 4:24
Boh je duch. A tí, ktorí sa mu klaňajú, sa musia klaňať v duchu a pravde.“
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| πνεῦμα | pneuma | duch | G4151 |
| ὁ | ho | G3588 | |
| θεός, | theos | Boh | G2316 |
| καὶ | kai | A | G2532 |
| τοὺς | tous | G3588 | |
| προσκυνοῦντας | proskunountas | ktorí sa klaňajú | G4352 |
| αὐτὸν | auton | mu | G846 |
| ἐν | en | v | G1722 |
| πνεύματι | pneumati | duchu | G4151 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| ἀληθείᾳ | alētheia | pravde | G225 |
| δεῖ | dei | musia | G1163 |
| προσκυνεῖν. | proskunein | sa klaňať | G4352 |
Význam slov
- ἀλήθεια – podstatné meno ž.; pravda.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- δεῖ – sloveso neosobné; je potrebné, treba, musieť.
- ἐν – predložka s datívom; v, na, medzi, s; vyjadruje miesto, spôsob alebo prostriedok.
- θεός – podstatné meno m.; Boh; bez člena alebo v pluráli aj boh, napr. o ľuďoch nazvaných bohmi (Jn 10,34-35).
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- πνεῦμα – podstatné meno s.; duch, Duch Boží; aj vietor, dych; od πνέω „vanúť, dýchať“.
- προσκυνέω – sloveso; klaňať sa, pokloniť sa na znak úcty a uctievania.
Poznámky prekladateľov
- 4:24 πνεῦμα ὁ θεός: "Boh je duch" - "je" označené {g} (v gréčtine nie je sloveso). "tí" prekladá člen τούς ako ukazovacie zámeno (číslo 5); podobne "ten" pre ὁ v 4:36-37 a "toho" v 4:34 a "to" v 4:37.
- 4:24: "Boh je duch." / "A tí, ktorí sa mu klaňajú, sa musia klaňať v duchu a pravde." (καί ponechané ako "A", nesie dôsledok).
Biblický komentár · Ján 4:16–26
V duchu a pravde
Žena odpovedá tou najmenšou pravdivou vecou, akú môže povedať. Nemá muža. Ježiš jej dvakrát dá za pravdu. O tom, ako sa päť manželstiev skončilo, sa nehovorí nič. Päť strát môže byť rovnako tragédiou ako škandálom.
Jej otázka o vrchu sa často číta ako odvádzanie pozornosti. Stojí však v tieni vrchu Garizim, kde stál samaritánsky chrám. Žena, ktorá vie, že ju niekto prekukol, kladie jedinú otázku, na ktorej záleží, ak sa má vôbec niekde klaňať. Kde.
Ježiš nerozhoduje medzi tými dvoma miestami. Oznamuje, že táto otázka sa stáva minulosťou, lebo Otec hľadá ľudí. Potom príde prvé otvorené vyhlásenie v Dobrej správe: Mesiáš je ten, ktorý s ňou hovorí. Povie to samaritánskej žene so zložitou minulosťou, osamote, pri prameni, pretože sa opýtala.
Súvislosti
- 4:22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte. My sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov.
- 4:23 Ale prichádza hodina, a je už teraz, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v duchu a pravde. Lebo aj Otec hľadá tých, ktorí sa mu takto klaňajú.
- 4:25 Žena mu hovorí: „Viem, že prichádza Mesiáš, ktorému sa hovorí Kristus. Keď príde, všetko nám oznámi.“
- 4:26 Ježiš jej hovorí: „Ja som to, ktorý s tebou hovorím.“