Slovenský doslovný preklad
Ján 4:19
Žena mu hovorí: „Pane, vidím, že si prorok.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Λέγει | Legei | hovorí | G3004 |
| αὐτῷ | autō | mu | G846 |
| ἡ | hē | G3588 | |
| γυνή· | gunē | Žena | G1135 |
| κύριε, | kurie | Pane | G2962 |
| θεωρῶ | theōrō | vidím | G2334 |
| ὅτι | hoti | že | G3754 |
| προφήτης | prophētēs | prorok | G4396 |
| εἶ | ei | si | G1510 |
| σύ. | su | G4771 |
Význam slov
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- γυνή – podstatné meno ž.; žena, manželka.
- εἰμί – sloveso; byť.
- θεωρέω – sloveso; vidieť, hľadieť, pozorovať; u Jána časté popri ὁράω "vidieť", niekedy s odtieňom vnímať, chápať.
- κύριος – podstatné meno m.; pán, majiteľ; v oslovení zdvorilé pane; s určujúcim významom o Bohu alebo o Ježišovi Pán.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὅτι – spojka; že; aj lebo, pretože, keď uvádza dôvod; zavádza aj priamu reč.
- προφήτης – podstatné meno m.; prorok, ten, kto hovorí a oznamuje Božie slovo.
- σύ – osobné zámeno 2. osoby; ty, vy.
Poznámky prekladateľov
- Hranice reči: ženine slová sa začínajú v 4:19 a končia v 4:20 (v 4:20 nie je nové sloveso hovorenia). Ježišova odpoveď sa začína v 4:21 a končí v 4:24 (4:22-24 nemajú nové sloveso hovorenia). 4:25 a 4:26 sú každý jedna reč. V 4:27 sú dve nevyslovené otázky citované samostatne za "nepovedal". V 4:28 sa verš končí dvojbodkou a ženine slová sa začínajú aj končia v 4:29. Ježišove slová sa začínajú v 4:34 a končia v 4:38; 4:35-38 nemajú nové sloveso hovorenia, takže celé učenie o žatve je jedna reč. V 4:35 je výrok "Ešte sú štyri mesiace a príde žatva" reč v reči (‚…‘), uvedená recitatívnym ὅτι (bez slova). V 4:37 je ὅτι preložené ako "že" a príslovie nie je v úvodzovkách, keďže gréčtina ho podáva ako obsah "výroku", nie ako citovanú výpoveď; toto je hranica, o ktorej som rozhodol.
- 4:19 "Pane" nasleduje predbežný dodatok (malé "pane"); je s veľkým písmenom len preto, že začína priamu reč, takže v tlači to vyzerá ako titul "Pán". Prekladateľ to azda bude chcieť poznamenať alebo poradie preusporiadať ("Vidím, pane, ...") - ja som ponechal grécky poriadok slov.
Biblický komentár · Ján 4:16–26
V duchu a pravde
Žena odpovedá tou najmenšou pravdivou vecou, akú môže povedať. Nemá muža. Ježiš jej dvakrát dá za pravdu. O tom, ako sa päť manželstiev skončilo, sa nehovorí nič. Päť strát môže byť rovnako tragédiou ako škandálom.
Jej otázka o vrchu sa často číta ako odvádzanie pozornosti. Stojí však v tieni vrchu Garizim, kde stál samaritánsky chrám. Žena, ktorá vie, že ju niekto prekukol, kladie jedinú otázku, na ktorej záleží, ak sa má vôbec niekde klaňať. Kde.
Ježiš nerozhoduje medzi tými dvoma miestami. Oznamuje, že táto otázka sa stáva minulosťou, lebo Otec hľadá ľudí. Potom príde prvé otvorené vyhlásenie v Dobrej správe: Mesiáš je ten, ktorý s ňou hovorí. Povie to samaritánskej žene so zložitou minulosťou, osamote, pri prameni, pretože sa opýtala.
Súvislosti
- 4:17 Žena odpovedala a povedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej hovorí: „Správne si povedala: »Muža nemám«,
- 4:18 veď si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdivo.“
- 4:20 Naši otcovia sa klaňali na tomto vrchu. A vy hovoríte, že miesto, kde sa musí klaňať, je v Jeruzaleme.“
- 4:21 Ježiš jej hovorí: „Žena, ver mi, že prichádza hodina, keď sa Otcovi nebudete klaňať ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.