Slovenský doslovný preklad
Ján 20:11
Mária však stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nazrela do hrobu
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Μαρία | Maria | Mária | G3137 |
| δὲ | de | však | G1161 |
| εἱστήκει | heistēkei | stála | G2476 |
| πρὸς | pros | pri | G4314 |
| τὸ | to | G3588 | |
| μνημεῖον | mnēmeion | hrobe | G3419 |
| κλαίουσα. | klaiousa | plakala | G2799 |
| ἔξω | exō | vonku | G1854 |
| ὡς | hōs | Ako | G5613 |
| οὖν | oun | tak | G3767 |
| ἔκλαιεν, | eklaien | plakala | G2799 |
| παρέκυψεν | parekupsen | nazrela | G3879 |
| εἰς | eis | do | G1519 |
| τὸ | to | G3588 | |
| μνημεῖον, | mnēmeion | hrobu | G3419 |
Význam slov
- δέ – spojka; a, však, ale; podľa kontextu buď pokračovanie deja, alebo miernejší protiklad.
- εἰς – predložka s akuzatívom; do, k, na, pre; vyjadruje smerovanie alebo cieľ.
- ἔξω – príslovka; von, vonku.
- ἵστημι – sloveso; v prechodných tvaroch postaviť; v neprechodných tvaroch (medium, druhý aorist, perfektum) stáť.
- κλαίω – sloveso; plakať, hlasno nariekať.
- Μαρία – vlastné meno: Mária, meno viacerých žien v Novom zákone; grécka podoba hebrejského mena Mirjam.
- μνημεῖον – podstatné meno s.; hrob, hrobka; od μνήμη "pamäť" (pôvodne pamätník).
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- οὖν – spojka; teda, tak, preto; u Jána časté ako spojovací prvok rozprávania.
- παρακύπτω – sloveso; nazrieť, pozrieť sa dnu so zohnutím; zloženina z παρά a κύπτω „zohnúť sa“.
- πρός – predložka s akuzatívom (zriedka s genitívom či datívom); k, ku, s, medzi, smerom k niekomu.
- ὡς – spojka a príslovka; ako, keď (v časovej vete); pri čísle „asi“.
Poznámky prekladateľov
- 20:11 bodka v balíku za κλαίουσα je na nesprávnom mieste; ἔξω patrí k prvej vete („stála vonku pri hrobe a plakala“, „a“ {g}, príčastie ako určité sloveso). δέ = „však“, lebo Mária stojí proti učeníkom, ktorí odišli.
- 20:11: „Keď teda plakala“ -> „Ako tak plakala“ (οὖν ako nadväzujúce „tak“).
Biblický komentár · Ján 20:11–18
Mária a záhradník
Mária hovorí s anjelmi a vôbec ju to nezarazí, a to je najpravdivejšia podrobnosť celého úryvku. Smútok ju zúžil na jedinú vec a odpovedá im, akoby to boli strážnici.
Jej omyl so záhradníkom je úplne rozumný. Je tam záhrada, je svitanie, a kto iný by tam bol? Jej ponuka láme srdce a nie je praktická. Chce sama odniesť telo dospelého muža a zjavne nepremýšľala, kam.
Potom príde jedno slovo. Jej meno, vyslovené tak, ako ho Ježiš vždy vyslovoval. Nijaké vysvetlenie, nijaké dokazovanie. Pastier volá svoje ovce po mene a ony poznajú jeho hlas. Tu sa to ukazuje na jednej žene pri hrobe.
Prvým svedkom vzkriesenia je žena, poslaná k mužom, ktorí už odišli domov.
Súvislosti
- 20:9 Ešte totiž nepoznali Písmo, že Ježiš musí vstať z mŕtvych.
- 20:10 Učeníci potom odišli naspäť domov.
- 20:12 a vidí dvoch anjelov v bielom, ako sedia tam, kde ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave a druhý pri nohách.
- 20:13 Oni jej hovoria: „Žena, prečo plačeš?“ Hovorí im: „Lebo odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“