Slovenský doslovný preklad

Ján 18:24

Annáš ho teda poslal zviazaného k veľkňazovi Kaifášovi.

Ján 18:24 · Verné slovo – Slovenský doslovný preklad Biblie

Pôvodný grécky text

Grécke slovo	Prepis	V preklade	Strongovo číslo
Ἀπέστειλεν	Apesteilen	poslal	G649
οὖν	oun	teda	G3767
αὐτὸν	auton	ho	G846
ὁ	ho	–	G3588
Ἄννας	Annas	Annáš	G452
δεδεμένον	dedemenon	zviazaného	G1210
πρὸς	pros	k	G4314
Καϊάφαν	Kaiaphan	Kaifášovi	G2533
τὸν	ton	–	G3588
ἀρχιερέα.	archierea	veľkňazovi	G749

Význam slov

Ἄννας G452 – vlastné meno: Annáš, bývalý veľkňaz a svokor úradujúceho veľkňaza Kajfáša, ktorý si podržal vplyv v Jeruzaleme.
ἀποστέλλω G649 – sloveso; vyslať, poslať s poverením; porov. πέμπω „poslať“.
ἀρχιερεύς G749 – podstatné meno m.; veľkňaz; od ἀρχή „vrchol“ a ἱερεύς „kňaz“.
αὐτός G846 – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
δέω G1210 – sloveso; zviazať, spútať; opak λύω „rozviazať“.
Καϊάφας G2533 – vlastné meno: Kajfáš, veľkňaz v čase Ježišovho súdu.
ὁ G3588 – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
οὖν G3767 – spojka; teda, tak, preto; u Jána časté ako spojovací prvok rozprávania.
πρός G4314 – predložka s akuzatívom (zriedka s genitívom či datívom); k, ku, s, medzi, smerom k niekomu.

Poznámky prekladateľov

18:24 Aorist ἀπέστειλεν je preložený „poslal“. Niektorí ho čítajú ako pluskvamperfektum („Annáš ho bol poslal“), aby výsluch v 18:19-23 pripadol Kaifášovi (18:13-14); gréčtina to nerozhoduje a slovenský pluskvamperfekt je archaický; do poznámky. ἀποστέλλω tu podľa predbežného dodatku „poslať“ (prekrytie s πέμπω).
18:24: „teda“ ponechané (οὖν je v gréčtine).

Biblický komentár · Ján 18:19–27

Prečo sa ma pýtaš?

Obe časti otázky, ktorú dostane Ježiš, sú neprípustné. Zákon nežiadal, aby väzeň sám dodával dôkazy proti sebe, a pýtať sa ho na učeníkov znamená loviť zoznam mien. Na učeníkov neodpovie. Nevysloví ani jedno meno.

Potom Ježiš žiada, aby súd dodržal vlastný postup. Obvinenie mali doložiť svedkovia, nie výsluch obžalovaného. Veľkňazovi vysvetľuje, ako prebieha súd, a ako odpoveď dostane zaucho.

Rozprávanie medzitým stále prestrihuje medzi dvoma miestami. V jednom muž odpovedá na otázky, na ktoré odpovedať nemusí, a nikoho nemenuje. Na nádvorí Peter trikrát počuje tú istú otázku a zakaždým odpovie zle. Tretiu otázku položí príbuzný Malcha, niekto, kto má osobný dôvod pamätať si jeho tvár.

Rozprávanie sa končí pri kohútovi. O plači nehovorí nič.

Súvislosti

18:22 Keď to povedal, jeden zo služobníkov, ktorý stál vedľa, dal Ježišovi zaucho a povedal: „Takto odpovedáš veľkňazovi?“
18:23 Ježiš mu odpovedal: „Ak som hovoril zle, svedč o tom, čo bolo zlé. Ak však správne, prečo ma biješ?“
18:25 Šimon Peter stál a zohrieval sa. Povedali mu teda: „Azda si aj ty z jeho učeníkov?“ On to zaprel a povedal: „Nie som.“
18:26 Jeden z veľkňazových otrokov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, hovorí: „Nevidel som ťa ja s ním v záhrade?“