Slovenský doslovný preklad

Ján 13:24

Šimon Peter teda kývol tomu učeníkovi, aby vyzvedel, kto by to bol, o kom hovorí.

Ján 13:24 · Verné slovo – Slovenský doslovný preklad Biblie

Pôvodný grécky text

Grécke slovo	Prepis	V preklade	Strongovo číslo
νεύει	neuei	kývol	G3506
οὖν	oun	teda	G3767
τούτῳ	toutō	tomu	G3778
Σίμων	Simōn	Šimon	G4613
Πέτρος	Petros	Peter	G4074
πυθέσθαι	puthesthai	aby vyzvedel	G4441
τίς	tis	kto	G5101
ἂν	an	by	G302
εἴη	eiē	bol	G1510
περὶ	peri	o	G4012
οὗ	hou	kom	G3739
λέγει.	legei	hovorí	G3004

Význam slov

ἄν G302 – častica; vyjadruje neurčitosť či podmienenosť deja (prekladá sa ako „by“ alebo príponou „-koľvek“).
εἰμί G1510 – sloveso; byť.
λέγω G3004 – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
νεύω G3506 – sloveso; kývnuť, dať znamenie hlavou.
ὅς, ἥ G3739 – zámeno; ktorý, ktorá, ktoré; vzťažné zámeno.
οὖν G3767 – spojka; teda, tak, preto; u Jána časté ako spojovací prvok rozprávania.
οὗτος G3778 – zámeno; tento, tento tu, on; ukazovacie zámeno.
περί G4012 – predložka s genitívom aj akuzatívom; o, ohľadom, kvôli; s akuzatívom „okolo“.
Πέτρος G4074 – vlastné meno m.: Peter, apoštol, pôvodným menom Šimon; prezývka, ktorú mu dal Ježiš, znamená „skala“.
πυνθάνομαι G4441 – sloveso; vyzvedať sa, pýtať sa, zisťovať; odlišné od ἐρωτάω „pýtať sa“.
Σίμων G4613 – vlastné meno m.: Šimon, meno viacerých osôb, napr. apoštol Peter alebo jeho otec.
τίς G5101 – opytovacie zámeno; kto, čo; aj aký, prečo.

Poznámky prekladateľov

13:24 kontrola: "aby sa vyzvedel" -> "aby vyzvedel" (zvratné "sa" vynechané, uzamknutá lema zachovaná). "vyzvedieť" sa stále blíži skôr k "zistiť" než k "opýtať sa"; zmena na "vypytovať sa" by zmenila uzamknuté slovo, preto sa ponecháva na rozhodnutie prekladateľa.
Doplnky {+}: 13:24 "tomu učeníkovi{+}" (τούτῳ; "mu" by sa dalo čítať ako Ježiš); 13:30 "Judáš{+}" nahrádza ἐκεῖνος "ten" (po 13:29 by sa podmet mohol zameniť). "synovi{+}" v 13:26 ponechané z 1. prechodu.

Biblický komentár · Ján 13:21–30

Bola noc

Najvýrečnejší detail je, že nikto Judáša nepodozrieva. Mal na starosti pokladničku, už bol za veľkňazmi a sedí tam. Nech bol tri roky čímkoľvek, pôsobil presvedčivo.

Potom sledujte znamenie, ktoré ho označí. Namočiť sústo a podať ho hosťovi bolo gesto zvláštnej priazne, hostiteľ tak niekoho vyznamenal. Pravdepodobne preto nikto pri stole nepochopil.

Posledné, čo teda Judáš dostane, kým odíde, je prejav priateľstva, ponúknutý pred všetkými, od človeka, ktorého už predal. Jediný pokyn, ktorý mu Ježiš dá, ho prepúšťa, a hodinu si vyberá on.

Odsek končí dvoma slovami. Bola noc. Človek vychádza z osvetlenej miestnosti, kde mu umyli nohy, do nej.

Súvislosti

13:22 Učeníci sa teda pozerali jeden na druhého a boli v rozpakoch, o kom to hovorí.
13:23 Jeden z jeho učeníkov, ktorého Ježiš miloval, stoloval pri Ježišovej hrudi.
13:25 Ten sa priklonil k Ježišovej hrudi a povedal mu: „Pane, kto je to?“
13:26 Ježiš odpovedal: „Je to ten, ktorému namočím sústo a podám mu ho.“ Omočil sústo a dal ho Judášovi Iškariotskému, synovi Šimona.