Slovenský doslovný preklad
Ján 12:4
Jeden z jeho učeníkov, Judáš Šimonov Iškariotský, ktorý ho mal vydať, však hovorí:
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| λέγει | legei | hovorí | G3004 |
| οὖν | oun | však | G3767 |
| εἷς | heis | Jeden | G1520 |
| ἐκ | ek | z | G1537 |
| τῶν | tōn | G3588 | |
| μαθητῶν | mathētōn | učeníkov | G3101 |
| αὐτοῦ, | autou | jeho | G846 |
| Ἰούδας | Ioudas | Judáš | G2455 |
| Σίμωνος | Simōnos | Šimonov | G4613 |
| Ἰσκαριώτης | Iskariōtēs | Iškariotský | G2469 |
| ὁ | ho | G3588 | |
| μέλλων | mellōn | ktorý mal | G3195 |
| αὐτὸν | auton | ho | G846 |
| παραδιδόναι· | paradidonai | vydať | G3860 |
Význam slov
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- εἷς – číslovka; jeden.
- ἐκ – predložka s genitívom; z, od; vyjadruje pôvod alebo vychádzanie z niečoho.
- Ἰούδας – vlastné meno: Judáš, meno viacerých osôb v Novom zákone, najmä Judáša Iškariotského, zradcu.
- Ἰσκαριώτης, Ἰσκαριώθ – vlastné meno: Iškariotský, prímenie Judáša, azda podľa mesta Kerijot.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- μαθητής – podstatné meno m.; učeník, žiak; od μανθάνω "učiť sa".
- μέλλω – sloveso; chystať sa, mať v úmysle niečo urobiť; aj mať sa stať, byť určený.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- οὖν – spojka; teda, tak, preto; u Jána časté ako spojovací prvok rozprávania.
- παραδίδωμι – sloveso; vydať, odovzdať do niečích rúk; aj podať (učenie); tu preklad „vydať“, keďže tak Židia vydávajú Ježiša Pilátovi a Pilát ho vydáva na ukrižovanie.
- Σίμων – vlastné meno m.: Šimon, meno viacerých osôb, napr. apoštol Peter alebo jeho otec.
Poznámky prekladateľov
- 12:4 λέγει je historický prézent, ponechané ako "Hovorí". Ἰούδας Σίμωνος Ἰσκαριώτης: "Judáš Šimonov Iškariotský" (Σίμωνος ako privlastňovacie patronymikum; TR má Ἰσκαριώτης v nominatíve, zhodné s Judášom). μέλλων παραδιδόναι = "ktorý ho mal vydať" (μέλλω = mať, osud).
- 12:4 "hovorí" ponechané v prítomnom čase (historický prézent originálu); presunulo sa len "však" na svoje prirodzené miesto.
Biblický komentár · Ján 12:1–11
Libra nefalšovaného nardu
Nard pochádzal až spoza Himalájí a libra takej masti mala cenu ročnej mzdy robotníka. Prichádzal zapečatený, a Mária ho vyleje celý. Žena mala na verejnosti zakryté vlasy, a ona si ich rozpustí v miestnosti plnej mužov a utiera mu nimi nohy ako uterákom.
Námietka, s ktorou prichádza Judáš, je vo svojom rámci nevyvrátiteľná, a práve preto je nebezpečná. Počty sedia.
Text však pomenúva, čo je za ňou. Najsúcitnejšiu vetu v miestnosti povedal jediný muž, ktorý ju nemyslel vážne. Skutočné dobro, použité ako zbraň proti niekomu, a to mužom, ktorý mal ruku v pokladničke.
Ježiš Máriu bráni a povie prítomným, čo urobila. Pochovanie si vyžadovalo pomazanie, a jeho vlastné sa odohrá v zhone o šesť dní.
Súvislosti
- 12:2 Tam mu teda pripravili večeru. Marta obsluhovala a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním stolovali.
- 12:3 Mária teda vzala libru voňavej masti z nefalšovaného, drahocenného nardu a pomazala Ježišove nohy. Svojimi vlasmi mu nohy utrela a dom sa naplnil vôňou masti.
- 12:5 „Prečo sa táto masť nepredala za tristo denárov a peniaze sa nedali chudobným?“
- 12:6 Nepovedal to však preto, že by mu záležalo na chudobných, ale preto, že bol zlodej. Mal pokladničku a bral, čo sa do nej vkladalo.