Slovenský doslovný preklad

Ján 12:28

Otče, osláv svoje meno.“ Vtedy prišiel z neba hlas: „Oslávil som ho a znova ho oslávim.“

Ján 12:28 · Verné slovo – Slovenský doslovný preklad Biblie

Čítať celú kapitolu Ján 12

Pôvodný grécky text

Grécke slovoPrepisV prekladeStrongovo číslo
πάτερ,paterOtčeG3962
δόξασόνdoxasonoslávG1392
σουsousvojeG4771
τὸtoG3588
ὄνομα.onomamenoG3686
ἦλθενēlthenprišielG2064
οὖνounVtedyG3767
φωνὴphōnēhlasG5456
ἐκekzG1537
τοῦtouG3588
οὐρανοῦ·ouranounebaG3772
καὶkaiG2532
ἐδόξασαedoxasaOslávil somG1392
καὶkaiaG2532
πάλινpalinznovaG3825
δοξάσω.doxasōoslávimG1392
Význam slov
  • δοξάζω G1392 – sloveso; osláviť, oslavovať; od δόξα „sláva“.
  • ἐκ G1537 – predložka s genitívom; z, od; vyjadruje pôvod alebo vychádzanie z niečoho.
  • ἔρχομαι G2064 – sloveso; prísť, prichádzať; v opise cesty aj ísť; základné sloveso pohybu smerom k hovoriacemu alebo k určenému cieľu.
  • καί G2532 – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
  • G3588 – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
  • ὄνομα G3686 – podstatné meno s.; meno.
  • οὖν G3767 – spojka; teda, tak, preto; u Jána časté ako spojovací prvok rozprávania.
  • οὐρανός G3772 – podstatné meno m.; nebo.
  • πάλιν G3825 – príslovka; znova, opäť; aj naspäť; odlišné od ἄνωθεν „zhora, odznova“.
  • πατήρ G3962 – podstatné meno m.; otec; v tomto texte takmer vždy o Bohu ako Otcovi.
  • σύ G4771 – osobné zámeno 2. osoby; ty, vy.
  • φωνή G5456 – podstatné meno ž.; hlas, zvuk.

Poznámky prekladateľov

  • 12:28 ἐδόξασα / δοξάσω nemajú v gréčtine predmet; "ho" {g} dvakrát (meno). καὶ ... καὶ = "aj ... aj".
  • 12:28: οὖν sa prekladá "Vtedy". καί{12} (aj … aj) nesie "a{14}"; "Aj som ho oslávil, aj ho…" bolo neohrabané.

Biblický komentár · Ján 12:27–36

Vyvýšený zo zeme

V tejto dobrej správe nie je scéna v záhrade a tieto dve vety stoja na jej mieste. Rozrušená duša, zvažovaná prosba o záchranu a tá prosba odmietnutá pre to, na čo tá hodina je.

Stavba je pozoruhodná. Ježiš prosbu vysloví, podrží ju a odmietne ju predniesť, a to všetko jedným dychom. Nie je to pokojné plnenie plánu. Úzkosť je skutočná a prekoná ju tá istá osoba, ktorá ju prežíva.

Potom odpovie hlas z neba a zástup počuje hrom. Nikto z nich tie slová neopakuje. Je to celý problém knihy v malom. Tá istá udalosť dopadne ako hluk, ako povesť alebo ako zjavenie, podľa toho, kto počúva.

Posledné verejné slová Ježiša sú naliehavé. Čas sa kráti a pokyn znie: choďte, kým máte svetlo.

Súvislosti

  • 12:26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje. A kde som ja, tam bude aj môj sluha. Ak mi niekto slúži, toho poctí Otec.
  • 12:27 Teraz je moja duša rozrušená. A čo mám povedať? »Otče, zachráň ma z tejto hodiny«? Ale práve preto som prišiel k tejto hodine.
  • 12:29 Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že to bol hrom. Iní hovorili: „Anjel mu hovoril.“
  • 12:30 Ježiš odpovedal a povedal: „Tento hlas nebol pre mňa, ale pre vás.