Slovenský doslovný preklad

Ján 12:25

Kto má rád svoj život, stratí ho. A kto nenávidí svoj život na tomto svete, uchová ho pre večný život.

Ján 12:25 · Verné slovo – Slovenský doslovný preklad Biblie

Čítať celú kapitolu Ján 12

Pôvodný grécky text

Grécke slovoPrepisV prekladeStrongovo číslo
hoG3588
φιλῶνphilōnKto má rádG5368
τὴνtēnG3588
ψυχὴνpsuchēnživotG5590
αὐτοῦautousvojG846
ἀπολέσειapoleseistratíG622
αὐτήν,autēnhoG846
καὶkaiAG2532
hoG3588
μισῶνmisōnkto nenávidíG3404
τὴνtēnG3588
ψυχὴνpsuchēnživotG5590
αὐτοῦautousvojG846
ἐνennaG1722
τῷG3588
κόσμῳkosmōsveteG2889
τούτῳtoutōtomtoG3778
εἰςeispreG1519
ζωὴνzōēnživotG2222
αἰώνιονaiōnionvečnýG166
φυλάξειphulaxeiuchováG5442
αὐτήν.autēnhoG846
Význam slov
  • αἰώνιος G166 – prídavné meno; večný; od αἰών „vek“.
  • ἀπολλύω G622 – sloveso; zahynúť, hynúť; v prechodnom použití zahubiť, zničiť; aj stratiť sa, stratiť.
  • αὐτός G846 – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
  • εἰς G1519 – predložka s akuzatívom; do, k, na, pre; vyjadruje smerovanie alebo cieľ.
  • ἐν G1722 – predložka s datívom; v, na, medzi, s; vyjadruje miesto, spôsob alebo prostriedok.
  • ζωή G2222 – podstatné meno ž.; život; u Jána najmä ten pravý, večný, Bohom daný život.
  • καί G2532 – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
  • κόσμος G2889 – podstatné meno m.; svet; pôvodne poriadok, ozdoba; u Jána často svet ľudí odvrátený od Boha.
  • μισέω G3404 – sloveso; nenávidieť.
  • G3588 – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
  • οὗτος G3778 – zámeno; tento, tento tu, on; ukazovacie zámeno.
  • φιλέω G5368 – sloveso; mať rád; odlišné od ἀγαπάω „milovať“, ktoré označuje lásku ako rozhodnutie.
  • φυλάσσω G5442 – sloveso; strážiť, chrániť; tu uchovať, ustrážiť.
  • ψυχή G5590 – podstatné meno ž.; duša; aj život, najmä tam, kde ide o život, ktorý sa kladie alebo stráca.

Poznámky prekladateľov

  • 12:25 ψυχή = život (schválené), φιλέω = mať rád, ἀπόλλυμι = stratiť (predbežný aktívny význam), φυλάσσω = uchovať; čitateľ nemôže v tom istom verši vidieť ψυχή aj ζωή ako "život".

Biblický komentár · Ján 12:20–26

Ak zrno pšenice padne do zeme

Štyri slová od cudzincov obracajú knihu. Niekoľko Grékov povie Filipovi, že chcú vidieť Ježiša. Filip ide za Ondrejom, ktorý opäť niekoho privádza. A odpoveď ako odpoveď nevyzerá. Prišla hodina.

Od svadby stále zaznievalo, že jeho hodina ešte neprišla. Tu sa to mení, a mení to prosba pohanov. To, že svet prichádza hľadať Ježiša, je signál, lebo len to, čo príde potom, môže priviesť aj iné ovce.

Všimnite si aj to, že návštevníci z textu zmiznú. Nikto nezapísal, či sa s Ježišom stretli, a aj to je odpoveď. To, čo chceli vidieť, je práve to, čo Ježiš potom opisuje. Zrno, ktoré sa uchráni, zostáva samo, presne tým, čím je. Iba pochovanie urobí z jedného zrna mnoho, a tým ovocím sú Gréci.

Súvislosti

  • 12:23 Ježiš im odpovedal a povedal: „Prišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.
  • 12:24 Amen, amen, hovorím vám: Ak zrno pšenice padne do zeme a nezomrie, zostáva samo. Ak však zomrie, nesie mnoho ovocia.
  • 12:26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje. A kde som ja, tam bude aj môj sluha. Ak mi niekto slúži, toho poctí Otec.
  • 12:27 Teraz je moja duša rozrušená. A čo mám povedať? »Otče, zachráň ma z tejto hodiny«? Ale práve preto som prišiel k tejto hodine.