Slovenský doslovný preklad
Ján 1:13
ktorí sa nenarodili z krvi ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| οἳ | hoi | ktorí | G3739 |
| οὐκ | ouk | nenarodili | G3756 |
| ἐξ | ex | z | G1537 |
| αἱμάτων | haimatōn | krvi | G129 |
| οὐδὲ | oude | ani | G3761 |
| ἐκ | ek | z | G1537 |
| θελήματος | thelēmatos | vôle | G2307 |
| σαρκὸς | sarkos | tela | G4561 |
| οὐδὲ | oude | ani | G3761 |
| ἐκ | ek | z | G1537 |
| θελήματος | thelēmatos | vôle | G2307 |
| ἀνδρὸς | andros | muža | G435 |
| ἀλλ᾽ | all | ale | G235 |
| ἐκ | ek | z | G1537 |
| θεοῦ | theou | Boha | G2316 |
| ἐγεννήθησαν. | egennēthēsan | sa nenarodili | G1080 |
Význam slov
- αἷμα – podstatné meno s.; krv.
- ἀλλά – spojka; ale, avšak (silnejší protiklad než δέ).
- ἀνήρ – podstatné meno m.; muž, manžel; na rozdiel od ἄνθρωπος „človek“ všeobecne.
- γεννάω – sloveso; splodiť, priviesť na svet; v trpnom rode narodiť sa; o žene aj porodiť.
- ἐκ – predložka s genitívom; z, od; vyjadruje pôvod alebo vychádzanie z niečoho.
- θέλημα – podstatné meno s.; vôľa; od θέλω "chcieť".
- θεός – podstatné meno m.; Boh; bez člena alebo v pluráli aj boh, napr. o ľuďoch nazvaných bohmi (Jn 10,34-35).
- ὅς, ἥ – zámeno; ktorý, ktorá, ktoré; vzťažné zámeno.
- οὐ – častica; nie, ne-; hlavná záporka popierajúca skutočnosť, na rozdiel od μή, ktoré popiera možnosť, želanie či podmienku.
- οὐδέ – spojka; a nie, ani; záporná spojka pri οὐ.
- σάρξ – podstatné meno ž.; telo, ľudská prirodzenosť; slovo „telo“ zdieľa so σῶμα, hoci ide o odlišné grécke slová.
Poznámky prekladateľov
- 1:13 αἱμάτων je množné číslo ("krvi"); slovenské "z krvi" je jednotné číslo, lebo "z krví" nie je skutočné spojenie. Sloveso ἐγεννήθησαν (16) je presunuté dopredu, aby naň mohlo pripadnúť οὐκ (2) ako ne-; gréčtina ho ponecháva na konci.
Biblický komentár · Ján 1:6–13
Človek vyslaný od Boha
Po piatich veršoch vo večnosti prichádza človek s menom a s dátumom. Ján prišiel, ale Slovo bolo. Trikrát sa tu hovorí, na čo bol Ján, a raz sa bez okolkov povie, čím nebol. Nebol tým svetlom. A nikto sa nenamáha popierať nárok, ktorý nikto nevznáša.
Potom sa tri vety zužujú ako lievik. Slovo bolo vo svete, svet vznikol skrze neho a svet ho nepoznal. Práve prostredná veta robí tú poslednú neznesiteľnou. Tvorca zostal nepoznaný vo vlastnej dielni. Prišiel do svojho vlastného a jeho vlastní ho neprijali.
No dvere, ktoré sa zavreli, sa znova otvárajú, a ešte širšie. Všetkým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. Je to postavenie darované, nie vydobyté. Prijať ho a veriť v neho je tu jeden a ten istý čin.
Súvislosti
- 1:11 Prišiel do svojho vlastného a jeho vlastní ho neprijali.
- 1:12 Všetkým však, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi, tým, ktorí veria v jeho meno,
- 1:14 Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami – a hľadeli sme na jeho slávu, slávu ako toho jednorodeného od Otca – plné milosti a pravdy.
- 1:15 Ján o ňom svedčí a volá: „To bol ten, o ktorom som povedal: »Ten, kto prichádza po mne, sa dostal predo mňa, lebo bol skôr ako ja.«“