Slovenský doslovný preklad
Zjavenie 2:29
Kto má ucho, nech počuje, čo Duch hovorí zhromaždeniam.“
Čítať celú kapitolu Zjavenie 2
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| ὁ | ho | G3588 | |
| ἔχων | echōn | Kto má | G2192 |
| οὖς | ous | ucho | G3775 |
| ἀκουσάτω | akousatō | nech počuje | G191 |
| τί | ti | čo | G5101 |
| τὸ | to | G3588 | |
| πνεῦμα | pneuma | Duch | G4151 |
| λέγει | legei | hovorí | G3004 |
| ταῖς | tais | G3588 | |
| ἐκκλησίαις. | ekklēsiais | zhromaždeniam | G1577 |
Význam slov
- ἀκούω – sloveso; počuť; podľa kontextu aj počúvať, poslúchať, vyslyšať.
- ἐκκλησία – podstatné meno ž.; zhromaždenie, zvolané spoločenstvo (od ἐκκαλέω „vyvolávať“); označuje miestne aj celé spoločenstvo veriacich.
- ἔχω – sloveso; mať, vlastniť; s infinitívom aj môcť, byť schopný; s príslovkou stavu (napr. "mať sa dobre") vyjadruje nachádzať sa v danom stave.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- οὖς – podstatné meno s.; ucho; v Zjavení v opakovanej výzve „Kto má ucho, nech počúva, čo Duch hovorí zborom“.
- πνεῦμα – podstatné meno s.; duch, Duch Boží; aj vietor, dych; od πνέω „vanúť, dýchať“.
- τίς – opytovacie zámeno; kto, čo; aj aký, prečo.
Poznámky prekladateľov
- 2:29: Refrén „Kto má ucho, nech počuje, čo Duch hovorí zhromaždeniam“ – rozhodol prekladateľ 2026-09-17 (aorist ἀκουσάτω = počuť).
Biblický komentár · Zjavenie 2:24–29
Držte, čo máte, až kým neprídem
List sa od Izebel obracia k ostatným. Je to slovo o zvyšku, prvá zmienka o spoločenstve, ktoré kniha bude sledovať až po poslednú bitku. Kristus s pohŕdaním cituje vlastnú reklamu tej skupiny, hlbiny satana.
Zasľúbenie verným je prekvapivo skromné. Žiadna nová technika a žiadne hlbšie tajomstvo. Len držte, čo máte, až kým neprídem.
Potom doteraz najväčšie zasľúbenie. Slová sú z druhého žalmu, Otcov výnos Synovi, a úžasné je to, že ich odovzdáva ďalej. Kristus sa o žalm svojho vlastného uvedenia na trón delí s obchodníkmi a farbiarmi v meste dielní. Tí, ktorí víťazia, jeho vládu len nesledujú. Dostávajú na nej podiel.
Dar na konci je ranná hviezda. Tou hviezdou je sám Kristus, daný ľuďom, ktorí ešte stoja v tme. Noc je skutočná a on je dôkazom, že skutočné je aj ráno.