Slovenský doslovný preklad
Židom 7:28
Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí, ktorí majú slabosť; slovo prísahy, ktorá prišla po Zákone, však ustanovuje Syna, ktorý je naveky zdokonalený.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| ὁ | ho | G3588 | |
| νόμος | nomos | Zákon | G3551 |
| γὰρ | gar | totiž | G1063 |
| ἀνθρώπους | anthrōpous | ľudí | G444 |
| καθίστησιν | kathistēsin | ustanovuje | G2525 |
| ἀρχιερεῖς | archiereis | veľkňazov | G749 |
| ἔχοντας | echontas | ktorí majú | G2192 |
| ἀσθένειαν, | astheneian | slabosť | G769 |
| ὁ | ho | G3588 | |
| λόγος | logos | slovo | G3056 |
| δὲ | de | však | G1161 |
| τῆς | tēs | G3588 | |
| ὁρκωμοσίας | horkōmosias | prísahy | G3728 |
| τῆς | tēs | ktorá | G3588 |
| μετὰ | meta | po | G3326 |
| τὸν | ton | G3588 | |
| νόμον | nomon | Zákone | G3551 |
| υἱὸν | huion | Syna | G5207 |
| εἰς | eis | naveky | G1519 |
| τὸν | ton | G3588 | |
| αἰῶνα | aiōna | naveky | G165 |
| τετελειωμένον. | teteleiōmenon | zdokonalený | G5048 |
Význam slov
- αἰών – podstatné meno m.; vek, večnosť; εἰς τὸν αἰῶνα „naveky“, po zápore „nikdy“.
- ἄνθρωπος – podstatné meno m.; človek (muž či žena); na rozdiel od ἀνήρ „muž“.
- ἀρχιερεύς – podstatné meno m.; veľkňaz; od ἀρχή „vrchol“ a ἱερεύς „kňaz“.
- ἀσθένεια – podstatné meno ž.; slabosť, choroba, nemoc.
- γάρ – spojka; lebo, veď, totiž; uvádza dôvod alebo vysvetlenie.
- δέ – spojka; a, však, ale; podľa kontextu buď pokračovanie deja, alebo miernejší protiklad.
- εἰς – predložka s akuzatívom; do, k, na, pre; vyjadruje smerovanie alebo cieľ.
- ἔχω – sloveso; mať, vlastniť; s infinitívom aj môcť, byť schopný; s príslovkou stavu (napr. "mať sa dobre") vyjadruje nachádzať sa v danom stave.
- καθίστημι – sloveso; ustanoviť, ustanovovať do úradu alebo postavenia.
- λόγος – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- μετά – predložka; s genitívom s, spolu s; s akuzatívom po, za (v čase).
- νόμος – podstatné meno m.; zákon; u Jána najmä Mojžišov zákon, Božie Písmo.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὁρκωμοσία – podstatné meno ž.; prísaha, zloženie prísahy; od ὅρκος „prísaha“ a ὀμνύω „prisahať“.
- τελειόω – sloveso; dokonať, doviesť do konca alebo dokonalosti; od τέλειος „dokonalý“.
- υἱός – podstatné meno m.; syn; „Syn človeka“ je Ježišovo bežné sebaoznačenie.
Poznámky prekladateľov
- 7:28: καθίστησιν … ἀρχιερεῖς = „ustanovuje za veľkňazov“ („za“ {g}). ἔχοντας ἀσθένειαν = „ktorí majú slabosť“. δέ = „však“ (nie „ale“, vyhradené pre ἀλλά), postavené za vzťažnú vetu: „slovo prísahy, ktorá prišla po Zákone, však ustanovuje Syna“; sloveso „ustanovuje“ v druhej časti {g} (v gréčtine elipsa), „prišla“ {g} (člen τῆς podaný vzťažným „ktorá“). υἱόν bez člena = „Syna“ s veľkým S (protiklad „ľudia – Syn“). τετελειωμένον = „ktorý je … zdokonalený“ („ktorý je“ {g}): nie mravné zlepšenie, ale dovŕšenie cieľa a uvedenie do veľkňazského úradu (LXX Ex 29:9, Lv 8:33 τελειοῦν τὰς χεῖρας) – do poznámky ako pri 2:10 a 5:9.
- 7:28: bodkočiarka pred „slovo prísahy“ (rozhodnutie prekladateľa), aby sa „slabosť, slovo prísahy“ nečítalo ako rad predmetov; pridané „ustanovuje“ {g} ponechané (grécka elipsa).
Biblický komentár · Židom 7:20–28
Vždy žije, aby sa prihováral
Nasledujú tri rozdiely v deviatich veršoch a každý sa otáča okolo tej istej skutočnosti. Prvý je prísaha. Úrad ustanovený prísahou nemožno odvolať bez toho, aby Boh oľutoval vlastnú prísahu.
Druhý je počítanie so smrteľnosťou. Tamtým smrť bránila zotrvať a každému nástupníctvu najprv predchádzal pohreb. Ježiš zostáva naveky, takže nástupníctvo nie je, lebo sa neuvoľní nijaké miesto.
Praktický záver je pastoračným stredom listu. Ježiš môže úplne spasiť, lebo je stále v službe a jeho prihováranie sa nikdy neprerušuje, čo nemohol ponúknuť nijaký kňaz, ktorý starol a zomrel. Nemožnosť zo skoršieho varovania platí o tých, ktorí sú obrátení preč, a schopnosť spasiť tu platí o každom, kto pristupuje k Bohu.
Tretí je obeta. Kňaz a obeta sú jedna osoba a obeta sa stala raz navždy, keď vyniesol ako obetu seba samého, lebo nepotrebovala nič ďalšie.
Súvislosti
- 7:26 Patrilo sa totiž, aby nám bol taký veľkňaz: svätý, nevinný, nepoškvrnený, odlúčený od hriešnikov a ktorý sa stal vyšším ako nebesia.
- 7:27 On nemusí každý deň ako veľkňazi najprv za vlastné hriechy vynášať obety na oltár, potom za hriechy ľudu. To totiž urobil raz navždy, keď vyniesol ako obetu seba samého.