Slovenský doslovný preklad
Ján 3:35
Otec miluje Syna a všetko mu dal do rúk.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| ὁ | ho | G3588 | |
| πατὴρ | patēr | Otec | G3962 |
| ἀγαπᾷ | agapa | miluje | G25 |
| τὸν | ton | G3588 | |
| υἱὸν | huion | Syna | G5207 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| πάντα | panta | všetko | G3956 |
| δέδωκεν | dedōken | dal | G1325 |
| ἐν | en | do | G1722 |
| τῇ | tē | G3588 | |
| χειρὶ | cheiri | rúk | G5495 |
| αὐτοῦ. | autou | mu | G846 |
Význam slov
- ἀγαπάω – sloveso; milovať (láskou, ktorá sa rozhoduje a dáva); porov. φιλέω „mať rád“.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- δίδωμι – sloveso; dať, dávať.
- ἐν – predložka s datívom; v, na, medzi, s; vyjadruje miesto, spôsob alebo prostriedok.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- πᾶς – prídavné meno/zámeno; všetok, celý; v jednotnom čísle s podstatným menom „každý“; v pluráli „všetci, všetko“.
- πατήρ – podstatné meno m.; otec; v tomto texte takmer vždy o Bohu ako Otcovi.
- υἱός – podstatné meno m.; syn; „Syn človeka“ je Ježišovo bežné sebaoznačenie.
- χείρ – podstatné meno ž.; ruka.
Poznámky prekladateľov
- 3:35: UZAMKNUTÉ ruky{11} zmenené z jednotného na množné číslo "do rúk" (slovenský idióm "dať do rúk"); jednotné číslo "do jeho ruky" znie neprirodzene. Rovnaká lema, iné číslo.
Biblický komentár · Ján 3:31–36
Ten, kto prichádza zhora
Posledných šesť veršov kapitoly sa číta ako zhrnutie a nie je jasné, kde sa Jánova reč končí a kde sa začína úvaha o nej. Argument sa týka pôvodu. To, odkiaľ svedok pochádza, určuje, o čom môže podať správu, a Ján túto hranicu práve uplatnil na seba.
Jeden malý obraz sa oplatí všimnúť. Pečať bola osobná značka vtlačená do vosku, ktorá potvrdzovala listinu. Kto prijal svedectvo, potvrdil pečaťou, že Boh je pravdivý: človek sa svojím menom zaručí za Božiu pravdivosť. Je to teda potvrdenie, nie názor.
Potom dve slovesá, ktoré treba čítať pomaly. Kto verí, má večný život, v prítomnom čase, už teraz, nie ako vyhliadku. Večný život znamená poznať Boha, nie dĺžku času. Druhé sloveso je zostáva. Boží hnev už na ňom je a neodchádza. A oproti viere tu nestojí pochybnosť, ale odmietnutie.