Slovenský doslovný preklad
Ján 18:19
Veľkňaz sa teda opýtal Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Ὁ | Ho | G3588 | |
| οὖν | oun | teda | G3767 |
| ἀρχιερεὺς | archiereus | Veľkňaz | G749 |
| ἠρώτησεν | ērōtēsen | sa opýtal | G2065 |
| τὸν | ton | G3588 | |
| Ἰησοῦν | Iēsoun | Ježiša | G2424 |
| περὶ | peri | na | G4012 |
| τῶν | tōn | G3588 | |
| μαθητῶν | mathētōn | učeníkov | G3101 |
| αὐτοῦ | autou | jeho | G846 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| περὶ | peri | na | G4012 |
| τῆς | tēs | G3588 | |
| διδαχῆς | didachēs | učenie | G1322 |
| αὐτοῦ. | autou | jeho | G846 |
Význam slov
- ἀρχιερεύς – podstatné meno m.; veľkňaz; od ἀρχή „vrchol“ a ἱερεύς „kňaz“.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- διδαχή – podstatné meno ž.; učenie, náuka; od διδάσκω „učiť“.
- ἐρωτάω – sloveso; pýtať sa, klásť otázku; v gréčtine Nového zákona aj prosiť, žiadať niekoho o niečo; porov. αἰτέω "žiadať".
- Ἰησοῦς – vlastné meno: Ježiš; grécka podoba hebrejského mena Jehošua/Ješua "Hospodin je záchrana".
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- μαθητής – podstatné meno m.; učeník, žiak; od μανθάνω "učiť sa".
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- οὖν – spojka; teda, tak, preto; u Jána časté ako spojovací prvok rozprávania.
- περί – predložka s genitívom aj akuzatívom; o, ohľadom, kvôli; s akuzatívom „okolo“.
Biblický komentár · Ján 18:19–27
Prečo sa ma pýtaš?
Obe časti otázky, ktorú dostane Ježiš, sú neprípustné. Zákon nežiadal, aby väzeň sám dodával dôkazy proti sebe, a pýtať sa ho na učeníkov znamená loviť zoznam mien. Na učeníkov neodpovie. Nevysloví ani jedno meno.
Potom Ježiš žiada, aby súd dodržal vlastný postup. Obvinenie mali doložiť svedkovia, nie výsluch obžalovaného. Veľkňazovi vysvetľuje, ako prebieha súd, a ako odpoveď dostane zaucho.
Rozprávanie medzitým stále prestrihuje medzi dvoma miestami. V jednom muž odpovedá na otázky, na ktoré odpovedať nemusí, a nikoho nemenuje. Na nádvorí Peter trikrát počuje tú istú otázku a zakaždým odpovie zle. Tretiu otázku položí príbuzný Malcha, niekto, kto má osobný dôvod pamätať si jeho tvár.
Rozprávanie sa končí pri kohútovi. O plači nehovorí nič.
Súvislosti
- 18:17 Slúžka, vrátnička, teda hovorí Petrovi: „Azda si aj ty z učeníkov tohto človeka?“ On hovorí: „Nie som.“
- 18:18 Otroci a služobníci stáli a zohrievali sa. Urobili si oheň z uhlia, lebo bol chlad. Aj Peter bol s nimi, stál a zohrieval sa.
- 18:20 Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Ja som vždy učil v synagóge a v chráme, kde sa vždy schádzajú Židia. V skrytosti som nehovoril nič.
- 18:21 Prečo sa ma pýtaš? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril. Veď oni vedia, čo som ja povedal.“