Slovenský doslovný preklad
Ján 13:1
Pred sviatkom Paschy Ježiš vedel, že prišla jeho hodina, aby prešiel z tohto sveta k Otcovi. Miloval svojich vlastných, ktorí boli vo svete, a miloval ich do konca.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Πρὸ | Pro | Pred | G4253 |
| δὲ | de | G1161 | |
| τῆς | tēs | G3588 | |
| ἑορτῆς | heortēs | sviatkom | G1859 |
| τοῦ | tou | G3588 | |
| πάσχα | pascha | Paschy | G3957 |
| εἰδὼς | eidōs | vedel | G1492 |
| ὁ | ho | G3588 | |
| Ἰησοῦς | Iēsous | Ježiš | G2424 |
| ὅτι | hoti | že | G3754 |
| ἐλήλυθεν | elēluthen | prišla | G2064 |
| αὐτοῦ | autou | jeho | G846 |
| ἡ | hē | G3588 | |
| ὥρα | hōra | hodina | G5610 |
| ἵνα | hina | aby | G2443 |
| μεταβῇ | metabē | prešiel | G3327 |
| ἐκ | ek | z | G1537 |
| τοῦ | tou | G3588 | |
| κόσμου | kosmou | sveta | G2889 |
| τούτου | toutou | tohto | G3778 |
| πρὸς | pros | k | G4314 |
| τὸν | ton | G3588 | |
| πατέρα, | patera | Otcovi | G3962 |
| ἀγαπήσας | agapēsas | Miloval | G25 |
| τοὺς | tous | G3588 | |
| ἰδίους | idious | svojich vlastných | G2398 |
| τοὺς | tous | G3588 | |
| ἐν | en | vo | G1722 |
| τῷ | tō | G3588 | |
| κόσμῳ | kosmō | svete | G2889 |
| εἰς | eis | do | G1519 |
| τέλος | telos | konca | G5056 |
| ἠγάπησεν | ēgapēsen | miloval | G25 |
| αὐτούς. | autous | ich | G846 |
Význam slov
- ἀγαπάω – sloveso; milovať (láskou, ktorá sa rozhoduje a dáva); porov. φιλέω „mať rád“.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- δέ – spojka; a, však, ale; podľa kontextu buď pokračovanie deja, alebo miernejší protiklad.
- εἴδω – sloveso; vedieť, poznať; porov. γινώσκω „poznať, spoznať“.
- εἰς – predložka s akuzatívom; do, k, na, pre; vyjadruje smerovanie alebo cieľ.
- ἐκ – predložka s genitívom; z, od; vyjadruje pôvod alebo vychádzanie z niečoho.
- ἐν – predložka s datívom; v, na, medzi, s; vyjadruje miesto, spôsob alebo prostriedok.
- ἑορτή – podstatné meno ž.; sviatok.
- ἔρχομαι – sloveso; prísť, prichádzať; v opise cesty aj ísť; základné sloveso pohybu smerom k hovoriacemu alebo k určenému cieľu.
- ἴδιος – prídavné meno; vlastný, svoj; ako podstatné meno vlastní ľudia, to, čo je niekomu vlastné.
- Ἰησοῦς – vlastné meno: Ježiš; grécka podoba hebrejského mena Jehošua/Ješua "Hospodin je záchrana".
- ἵνα – spojka; aby; vyjadruje účel alebo zámer, niekedy aj obsah deja.
- κόσμος – podstatné meno m.; svet; pôvodne poriadok, ozdoba; u Jána často svet ľudí odvrátený od Boha.
- μεταβαίνω – sloveso; prejsť z jedného miesta alebo stavu do iného, presťahovať sa; zložené z μετά a βαίνω "ísť".
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὅτι – spojka; že; aj lebo, pretože, keď uvádza dôvod; zavádza aj priamu reč.
- οὗτος – zámeno; tento, tento tu, on; ukazovacie zámeno.
- πάσχα – podstatné meno s. (nesklonné, z hebrejčiny); Pascha, židovský sviatok na pamiatku vyjdenia z Egypta a baránok, ktorý sa vtedy obetoval.
- πατήρ – podstatné meno m.; otec; v tomto texte takmer vždy o Bohu ako Otcovi.
- πρό – predložka s genitívom; pred, časovo aj priestorovo.
- πρός – predložka s akuzatívom (zriedka s genitívom či datívom); k, ku, s, medzi, smerom k niekomu.
- τέλος – podstatné meno s.; koniec, cieľ.
- ὥρα – podstatné meno ž.; hodina, čas, chvíľa.
Poznámky prekladateľov
- 13:1-4 particípiá, bez transgresívov: εἰδώς (13:1, 13:3) a ἀγαπήσας (13:1) sú preložené ako vzťažné vety pri "Ježiš" ("ktorý vedel", "ktorý miloval"; "ktorý" označené {g}), čo ich udržuje pripojené k hlavnému slovesu bez toho, aby sa muselo voliť medzi "keďže" (príčina) a "keď" (čas). 13:2-4 je jedna veta ako v gréčtine: genitívy absolútne z 13:2 sa menia na vetu s "keď", hlavné slovesá sú "vstáva ... odkladá" v 13:4. λαβών (13:4) sa mení na určité sloveso "vzal" spojené s "a" {g}; ἀναπεσών (13:12) rovnako ("znova sa usadil a povedal").
- 13:1: δέ{2} nemá slovenské slovo; veta otvára úsek bez spojky. Dlhá veta je rozdelená po "k Otcovi".
Biblický komentár · Ján 13:1–11
Miloval ich do konca
Gramatika úvodu je sama kázňou. Tri obrovské vety o tom, čo Ježiš vedel. Že mu Otec dal všetko do rúk, že vyšiel od Boha a že ide k Bohu. A hlavné sloveso, ku ktorému všetky smerujú, je, že vstal a odložil odev.
Väčšina ľudí by si potrebovala byť istá oveľa menším, aby urobila oveľa viac. Ježiš robí najnižšiu prácu v dome z pozície úplnej istoty. Iba z nej sa dá robiť bez horkosti.
Umývanie nôh bola práca otrokov. Umývadlo a uterák boli v tej miestnosti a nikto sa ich nedotkol. Vziať ich do rúk znamenalo vyhlásiť sa za najmenšieho z prítomných.
Petrovo odmietnutie sa tvári ako úcta. Je to posledný odpor človeka, ktorý sa radšej sám poníži, než by si dal poslúžiť. Toho sa vzdáva ťažšie ako pýchy.