Slovenský doslovný preklad
Ján 12:49
Lebo ja som nehovoril sám od seba. Ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi dal príkaz, čo mám povedať a čo mám hovoriť.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| ὅτι | hoti | Lebo | G3754 |
| ἐγὼ | egō | ja | G1473 |
| ἐξ | ex | od | G1537 |
| ἐμαυτοῦ | emautou | seba | G1683 |
| οὐκ | ouk | nehovoril | G3756 |
| ἐλάλησα, | elalēsa | som nehovoril | G2980 |
| ἀλλ᾽ | all | Ale | G235 |
| ὁ | ho | G3588 | |
| πέμψας | pempsas | ktorý poslal | G3992 |
| με | me | ma | G1473 |
| πατήρ, | patēr | Otec | G3962 |
| αὐτός | autos | ten | G846 |
| μοι | moi | mi | G1473 |
| ἐντολὴν | entolēn | príkaz | G1785 |
| ἔδωκεν | edōken | dal | G1325 |
| τί | ti | čo | G5101 |
| εἴπω | eipō | mám povedať | G3004 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| τί | ti | čo | G5101 |
| λαλήσω. | lalēsō | mám hovoriť | G2980 |
Význam slov
- ἀλλά – spojka; ale, avšak (silnejší protiklad než δέ).
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- δίδωμι – sloveso; dať, dávať.
- ἐγώ – zámeno; ja.
- ἐκ – predložka s genitívom; z, od; vyjadruje pôvod alebo vychádzanie z niečoho.
- ἐμαυτοῦ – zámeno zvratné (1. osoba); seba, mňa samého.
- ἐντολή – podstatné meno ž.; príkaz, prikázanie; od ἐντέλλομαι „prikázať“.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- λαλέω – sloveso; hovoriť, prehovoriť; pôvodne o vydávaní zvuku, reči vo všeobecnosti.
- λέγω – podstatné meno m.; slovo, reč, výrok; aj posolstvo, správa, účet (vyúčtovanie), dôvod; v Jn 1 Slovo ako označenie Krista.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- ὅτι – spojka; že; aj lebo, pretože, keď uvádza dôvod; zavádza aj priamu reč.
- οὐ – častica; nie, ne-; hlavná záporka popierajúca skutočnosť, na rozdiel od μή, ktoré popiera možnosť, želanie či podmienku.
- πατήρ – podstatné meno m.; otec; v tomto texte takmer vždy o Bohu ako Otcovi.
- πέμπω – sloveso; poslať, vyslať.
- τίς – opytovacie zámeno; kto, čo; aj aký, prečo.
Poznámky prekladateľov
- 12:49: ἐξ ἐμαυτοῦ "od seba" bez pridaného "sám"; deliberatívne konjunktívy εἴπω / λαλήσω sú "čo mám povedať / čo mám hovoriť", "mám" je označené spolu so svojím slovesom (poznámka pri 12-13 k ἐντολή dáva tento tvar). αὐτός = "ten" nadväzuje na "Otec".
- 12:49 kontrola opravená: "sám{g} od seba" (ako v 10:18). Rozdelené pri ἀλλά; αὐτός ostáva ako nadväzujúce "ten".
Biblický komentár · Ján 12:37–50
Milovali slávu ľudí
Jeden verš uzatvára prvú polovicu knihy a je to tvrdý verdikt. Hoci pred nimi urobil toľko znamení, neverili v neho. Text to hovorí priamo o materiáli, ktorý dvanásť kapitol zhromažďoval. Prvou odpoveďou je Izaiáš, ktorého zvesti tiež neuverili.
Potom prichádza výhrada, na ktorej záleží. Nevera nebola úplná. V neho uverili aj mnohí z vodcov, ale nevyznávali to, lebo by ich to stálo miesto v synagóge.
Dôvod, ktorý sa uvádza, je najjasnejšia diagnóza v tejto dobrej správe, prečo sa viera zastaví na poslednom kroku. Nie dôkazy, nie rozum. Uprednostnenie, zvážené a zvolené, medzi dvoma publikami. Milovali slávu ľudí viac ako slávu Božiu.
Dvaja z tých vodcov sa objavia o šesť kapitol neskôr, za bieleho dňa, keď ponesú telo a sto libier vonných látok.
Súvislosti
- 12:47 Ak niekto počuje moje výroky a neuverí, ja ho nesúdim. Veď som neprišiel súdiť svet, ale spasiť svet.
- 12:48 Kto odmieta mňa a neprijíma moje výroky, má toho, kto ho súdi. Slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň.
- 12:50 Viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda ja hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“