Slovenský doslovný preklad
Ján 1:6
Bol človek vyslaný od Boha, menom Ján.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Ἐγένετο | Egeneto | Bol | G1096 |
| ἄνθρωπος | anthrōpos | človek | G444 |
| ἀπεσταλμένος | apestalmenos | vyslaný | G649 |
| παρὰ | para | od | G3844 |
| θεοῦ, | theou | Boha | G2316 |
| ὄνομα | onoma | menom | G3686 |
| αὐτῷ | autō | G846 | |
| Ἰωάννης. | Iōannēs | Ján | G2491 |
Význam slov
- ἄνθρωπος – podstatné meno m.; človek (muž či žena); na rozdiel od ἀνήρ „muž“.
- ἀποστέλλω – sloveso; vyslať, poslať s poverením; porov. πέμπω „poslať“.
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- γίνομαι – sloveso; stať sa, vzniknúť; byť (o udalosti, ktorá nastáva).
- θεός – podstatné meno m.; Boh; bez člena alebo v pluráli aj boh, napr. o ľuďoch nazvaných bohmi (Jn 10,34-35).
- Ἰωάννης – vlastné meno: Ján; v Dobrej správe podľa Jána najmä Ján Krstiteľ.
- ὄνομα – podstatné meno s.; meno.
- παρά – predložka s genitívom, datívom aj akuzatívom; od (o pôvode), pri, u (blízkosť); s akuzatívom aj popri, viac než.
Poznámky prekladateľov
- 1:6 ὄνομα αὐτῷ Ἰωάννης (datív privlastňovania, bez slovesa): "meno mu bolo Ján" je archaické, "volal sa Ján" je parafráza; "jeho meno bolo Ján" ponecháva obidve slová, "bolo" je označené {g}.
- UZAMKNUTÉ slová: žiadna zmena lemy. Iba zmeny tvaru: JHN 1:6 meno -> "menom" (inštrumentál, "človek ... menom Ján" nahrádza "jeho meno bolo Ján"); JHN 1:7 svedectvo -> "svedectvu" (datív po "kvôli", nahrádza strojené "prišiel na svedectvo").
Biblický komentár · Ján 1:6–13
Človek vyslaný od Boha
Po piatich veršoch vo večnosti prichádza človek s menom a s dátumom. Ján prišiel, ale Slovo bolo. Trikrát sa tu hovorí, na čo bol Ján, a raz sa bez okolkov povie, čím nebol. Nebol tým svetlom. A nikto sa nenamáha popierať nárok, ktorý nikto nevznáša.
Potom sa tri vety zužujú ako lievik. Slovo bolo vo svete, svet vznikol skrze neho a svet ho nepoznal. Práve prostredná veta robí tú poslednú neznesiteľnou. Tvorca zostal nepoznaný vo vlastnej dielni. Prišiel do svojho vlastného a jeho vlastní ho neprijali.
No dvere, ktoré sa zavreli, sa znova otvárajú, a ešte širšie. Všetkým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. Je to postavenie darované, nie vydobyté. Prijať ho a veriť v neho je tu jeden a ten istý čin.