Slovenský doslovný preklad
Ján 1:5
Svetlo svieti v tme a tma ho neuchopila.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| καὶ | kai | G2532 | |
| τὸ | to | G3588 | |
| φῶς | phōs | Svetlo | G5457 |
| ἐν | en | v | G1722 |
| τῇ | tē | G3588 | |
| σκοτίᾳ | skotia | tme | G4653 |
| φαίνει, | phainei | svieti | G5316 |
| καὶ | kai | a | G2532 |
| ἡ | hē | G3588 | |
| σκοτία | skotia | tma | G4653 |
| αὐτὸ | auto | ho | G846 |
| οὐ | ou | neuchopila | G3756 |
| κατέλαβεν. | katelaben | neuchopila | G2638 |
Význam slov
- αὐτός – zámeno; on, ona, ono; v zdôraznenej podobe „sám“; v prívlastku „jeho, jej“.
- ἐν – predložka s datívom; v, na, medzi, s; vyjadruje miesto, spôsob alebo prostriedok.
- καί – spojka; a; vo význame "aj, tiež"; niekedy má aj odporovací odtieň ale, a predsa.
- καταλαμβάνω – sloveso; uchopiť, chytiť, zmocniť sa (aj mysľou = pochopiť); aj pristihnúť pri čine alebo zastihnúť, napr. o tme.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- οὐ – častica; nie, ne-; hlavná záporka popierajúca skutočnosť, na rozdiel od μή, ktoré popiera možnosť, želanie či podmienku.
- σκοτία – podstatné meno ž.; tma; obrazne aj duchovná tma, nevedomosť a zlo.
- φαίνω – sloveso; svietiť, žiariť; v trpnom rode javiť sa, zdať sa.
- φῶς – podstatné meno s.; svetlo.
Biblický komentár · Ján 1:1–5
Na počiatku bolo Slovo
Kniha Genezis sa začína stvorením a týchto päť veršov sa začína ešte pred ním. Slovo už bolo, keď sa počiatok začínal, a sloveso vyjadruje trvanie.
Tento titul niesol v sebe dve histórie a tu sa stretávajú. Pre čitateľa vychovaného na Písme je Božie slovo spôsob, akým Boh koná. Prehovoril a bolo svetlo. Pre čitateľa vychovaného na gréckom myslení bolo slovo rozumovým princípom, ktorý drží vesmír pohromade. Obom sa tu hovorí, že tento princíp je osoba.
Potom treba udržať spolu dve vety. Slovo bolo u Boha, sú teda dvaja, ktorých možno rozlíšiť. A Slovo bolo Boh, takže čímkoľvek je Boh, tým je aj toto. Ani jedna veta nesmie pohltiť tú druhú.
Všimnite si na konci zmenu času. Všetko predtým bolo minulé, a teraz svetlo svieti, v prítomnom čase, stále, aj teraz, keď čítate. Tma ho neuchopila: ani ho nepochopila, ani ho neuhasila.