Slovenský doslovný preklad
Židom 2:1
Preto musíme o to viac dbať na to, čo sme počuli, aby sme neodplávali.
Pôvodný grécky text
| Grécke slovo | Prepis | V preklade | Strongovo číslo |
|---|---|---|---|
| Διὰ | Dia | Preto | G1223 |
| τοῦτο | touto | Preto | G3778 |
| δεῖ | dei | musíme | G1163 |
| περισσοτέρως | perissoterōs | o to viac | G4057 |
| ἡμᾶς | hēmas | musíme | G1473 |
| προσέχειν | prosechein | dbať | G4337 |
| τοῖς | tois | to | G3588 |
| ἀκουσθεῖσιν, | akoustheisin | čo sme počuli | G191 |
| μήποτε | mēpote | aby neodplávali | G3379 |
| παραρρυῶμεν | pararruōmen | sme neodplávali | G3901 |
Význam slov
- ἀκούω – sloveso; počuť; podľa kontextu aj počúvať, poslúchať, vyslyšať.
- δεῖ – sloveso neosobné; je potrebné, treba, musieť.
- διά – predložka; s genitívom skrze, cez (prostriedok); s akuzatívom kvôli, pre (dôvod).
- ἐγώ – zámeno; ja.
- μήποτε – spojka a príslovka; aby náhodou nie, azda, žeby snáď.
- ὁ – člen; ten, tá, to; grécky určitý člen, ktorý slovenčina nepozná a prekladá sa podľa kontextu zámenom alebo vôbec.
- οὗτος – zámeno; tento, tento tu, on; ukazovacie zámeno.
- παραρρέω – sloveso; odplávať, unášať sa preč prúdom; obraz lode alebo prsteňa, ktorý sa vyšmykne.
- περισσοτέρως – príslovka (stupňovaná); o to viac, tým väčšmi; od περισσός „hojný“.
- προσέχω – sloveso; dbať na niečo, venovať pozornosť.
Poznámky prekladateľov
- 2:1: τοῖς ἀκουσθεῖσιν (trpné príčastie „veciam počutým“) podané činne „na to, čo sme počuli“; „to“ nesie člen, „sme“ je doplnené podľa zmyslu (kto počul, hovorí 2:3). Alternatíva „na to, čo bolo počuté“ je doslovnejšia, ale neprirodzená. παραρρέω = „odplávať“ (PREDBEŽNÉ); obraz lode alebo vykĺznutia do poznámky.
- 2:1: činný rod „čo sme počuli“ ponechaný (odporúčanie kontroly; „čo bolo počuté“ je ťažkopádne, podľa 2:3 vecne správne).
Biblický komentár · Židom 2:1–4
Aby sme neodplávali
Slovo „preto“ pripája toto varovanie ku všetkému, čo bolo predtým. Väčší hovoriaci si žiada väčšiu pozornosť, a len na tento záver celé porovnanie slúžilo.
Nebezpečenstvo má meno z plavby. Odplávať je to, čo sa stane s loďou, ktorú nikto nedrží. Nikto nič nerozhodne a vzdialenosť sa otvára z nepozornosti. Je to prvé z piatich miest, kde sa výklad preruší varovaním, a to najmiernejšie opisuje to najpravdepodobnejšie.
Pisateľ sa vo všetkých varovaniach knihy stavia do nebezpečenstva, nie nad neho. Sloveso je zanedbať, nie odmietnuť. Zlyhanie, o ktoré ide, je nedbať, a to je odplávanie povedané inými slovami.
Reťaz svedkov kladie pisateľa do druhého pokolenia. Správu nedostal ako jeden z tých, ktorí počuli, ale od nich, takže svedectvo k čitateľom prišlo skrze svedkov a Boh ho spolu dosvedčoval.